Kým sme v poriadku, tak si nanajvýš štrngáme pohárikmi vína „na zdravie“. Až keď ochorieme uvedomíme si, akú vzácnu hodnotu vlastne predstavuje byť zdravým. V tomto článku sa preto chcem venovať tomu, ako sa ochrana zdravia môže stať bežnou súčasťou vášho života. Keďže sa tu venujeme najmä chudnutiu, budem prednostne písať o veciach týkajúcich sa životného štýlu, stravy, cvičenia. Je mnoho zdravotných ťažkostí, ktorým sa venovať nechcem, pretože sú príliš mimo témy. Viem, mnoho ťažkostí sa nedá riešiť zdravším životným štýlom.
Skôr, než sa rozčítate: Nie som lekár. Môžem teda písať len zo skúseností a toho, čo som sa počas života naučil. Preto tento článok, prosím, neberte ako študijný materiál, ani vedecký text. Cieľom tohto článku je vyvolať vo vás zamyslenie sa nad vlastným životom. Kým sme zdraví, vieme stravou, pohybom, životosprávou a vlastným jednaním významne predĺžiť čas zdravia. A práve k tomu vás týmto textom chcem motivovať.
Ak sa rozhliadnete okolo seba, asi aj vy uvidíte neutešený stav. Veľa ľudí sa správa tak, ako keby sa čo najskôr chceli ochorieť. Nevhodné jedlo. Pasivita. Fajčenie. Nadmerné používanie alkoholických nápojov. Ponocovanie. Stres. To všetko vidíme okolo seba a neraz aj vo svojom vlastnom živote.
V ďalšom texte si ukážeme, ako sú všetky tieto faktory navzájom prepojené.
Obsah tohto článku
Najskôr sa však poďme pokúsiť popísať, čo to vlastne znamená.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku od roku 1948 nezmenila definíciu zdravia ako:
Ide o bilanciu aktuálneho stavu človeka. Je to dobrá definícia zdravia, ale vyžaduje pár upresnení, pretože inak podľa nej takmer nikto nie je zdravý. Je príliš prísna. Ostatne – dokonalé zdravie nie je časté.
Aj celkom mladý a zdravý človek môže splniť „kritériá“ choroby podľa WHO: Má trebárs akné (telesná nepohoda). Alebo trpí prechodnými komplexami menejcennosti (duševná nepohoda). Alebo trocha zápasí so svojím začlenením sa medzi rovesníkov (sociálna nepohoda).
Preto sa na definíciu zdravia podľa WHO musíme pozerať s istým nadhľadom. Drobné i väčšie ťažkosti v každej oblasti života jednoducho nastávajú a budú nastávať. Preto za zdravie nebudeme označovať priamo pohodu vznikajúcu z nejakého „ideálneho aktuálneho stavu“. To nastáva len zriedkavo a trvá to zvyčajne krátko.
Dôležitejšie pre pohodu je schopnosť prispôsobiť sa rôznym prekážkam, problémom, výzvam. A tak sa dá formulovať aj takto:
Takáto definícia tiež nie je celkom presná. Predstavte si, že diabetik trpiaci depresiou dokáže vcelku dobre prežívať. Je schopný zvládať záťažové situácie a možno je pri vhodnej liečbe celkom spokojný v živote. Napriek tomu je diabetikom a môže mať depresiu.
Preto pre naše účely povýšime slovo „pohoda“ za kľúčové. Ak napriek okolnostiam viete v živote balansovať blízko pocitu pohody, asi to je celkom fajn. Viem, aj človek v pohode môže mať začínajúcu ťažkú chorobu, stačí, že o nej ešte nevie.
A preto opusťme definície – nech sa o nich radia odborníci. Nám stačí vedieť, že ak nemáme vážnejšie telesné, duševné alebo spoločenské problémy, žijeme pomerne šťastné obdobe života. A ak je tak, nezaškodí si to aj občas uvedomiť, pocítiť vďačnosť a trocha pokory. Nebude to platiť navždy.
Vážte si, kým ste zdraví. Nie je to nemenný stav.
Tešte sa z toho, kým ste schopní prispôsobiť sa bežným úlohám, zmenám, problémom. Tešte sa z maličkostí, že si viete skočiť vedľa do obchodu a pozrieť si nejaké nové šaty. Sú ľudia, ktorí si nemôžu skočiť. Ležia v nemocnici. Sú ľudia, čo nemôžu ísť do obchodu, pretože žijú v krajine, kde je bieda. Sú ľudia, ktorí by radi šli pozerať sa po obchodoch, ale sú nevidiaci.
Teraz sa pozrime na ďalšiu súvislosť. Skúste si to predstaviť ako keby ste šli skákať do výšky. Či dáte latku do výšky pol metra, alebo do metra, vždy to znamená že ju musíte preskočiť. Podobné je to s ťažkosťami v živote.
Je to niečo ako miera tolerancie. Ak sa s vami život maznal, možno máte veľa peňazí, skvelých priateľov, vitalitu a veľa možností pred sebou. V takom prípade vás môžu značne znepokojovať aj pomerne banálne problémy. Budete ich vnímať ako zásadné životné obmedzenia v porovnaní s bezproblémovým životom doteraz. Jednoducho v hre je kontrast. Žijeme pomerne pohodlný a bezpečný život.
Aj preto je dobré, ak si občas spravíte akýsi audit. Na tejto planéte je stále dosť veľa ľudí, ktorí hladujú. Umierajú na smäd, či choroby na ktoré u nás dávno máme lieky. Mnoho ľudí trpí ťažkými chorobami. Sú hluchí, alebo nemajú ruky. V porovnaní s týmito ľuďmi ste asi dokonale zdraví. Nejaké drobné ťažkosti by vám preto nemali kaziť pohodu. Najmä ak vám lekár povie, že ste v podstate O.K.
Kým sme zdraví tak je nám dobre, len nevieme, že nám je dobre. Často si ani nevieme predstaviť (najmä zamlada) aké to môže byť, ak náhle do vášho života vstúpi bolesť. Alebo invalidita. Alebo rakovina.
Veľkým problémom sa to môže stať už v prípade, že vážne zdravotné postihnutie zasiahne tých druhých. Rodiča, alebo niekoho blízkeho. Potom uvidíte, čo pred vami možno doteraz bolo skôr ukryté. Naša spoločnosť je orientovaná na zdravých. Ak ochoriete, v podstate vypadávate z hry.
Na chorobu jednoducho nie sme pripravení. Čím je vážnejšia, tým ťažšie ju prijímame ako fakt. No ak vám ťažkosti a lekár napovedia, že trpíte vážnou chorobou, váš život sa zmení. Okamžite vstupujú do hry emócie, stres…
Keď ľudia strácajú zdravie, bránia sa tomu. Využívajú často už spomenuté obranné mechanizmy. Tých je veľa, spomeňme teda aspoň niektoré. A skôr, než začneme hodnotiť, či sú „pekné“ alebo „škaredé“ – sú ľudské. Sú zúfalým pokusom riešiť zúfalú situáciu. Strata zdravia ostatne naozaj je vážna vec.
Je ešte dosť veľa iných druhov reakcií a obranných mechanizmov, ale stačia nám na ukážku aspoň tieto. Jednoducho na zlé správy sa ťažko pripraviť nejako vopred. Pozrite si aj fázy smútku ktoré sú typické pri vážnych zmenách v živote.
Jedna zo zaujímavých myšlienok je to, že choroba takpovediac zjednodušuje inak zložité procesy. Kým je nejaký orgán alebo telesný systém v poriadku, pracuje v rovnováhe s ostatnými a jeho popis funkcií by bol mimoriadne náročný. Jednotlivé telesné systémy sú prepojené. Ide o veľmi zložité a komplexné deje.
Vo chvíli, keď sa nejaký zo systémov poškodí, situácia sa mení. Poďme do extrémneho a absurdného príkladu: ak nejaký orgán prestane fungovať úplne, procesy zaniknú. To je viac, než zjednodušenie. Viem tento príklad je prehnaný. Ale názorný.
Práve v tom je tá komplikácia. Zdravie je zložitý stav, v ktorom všetky telesné aj duševné procesy fungujú a navzájom sa podporujú. Práve ona prepojenosť systémov je ten problém, ktorý sa ťažko skúma, ale aj ťažko popisuje. Telesné funkcie, psychika, imunita, hormonálne deje… To všetko je v tele prepojené a jeden proces ovplyvňuje všetky ostatné. Na princípe spätnej väzby potom ony ovplyvnené oblasti a procesy následne ovplyvňujú aj ten prvý.
Na obrázku vidíte schému, čo sa stane, ak sa poškodí niečo na telesnej úrovni. Napríklad si zlomíte ruku, alebo musíte ísť na operáciu so žlčníkom.
Telesné ochorenie môže zhoršiť už existujúce, alebo vyvolať nové duševné problémy. Môže sa objaviť záchvat paniky, strach, depresia. Zároveň však telesné ochorenie môže zhoršiť sociálne vzťahy. Možno vypadnete na pár mesiacov z kolektívu. Alebo sa začnete k blízkym chovať zle, lebo ste nahnevaní z toho, že nie ste zdraví.
Veľmi podobný obraz uvidíte, ak začnete mať problémy s psychikou. Napríklad dlhodobo ste v strese a začnete trpieť neurózou, alebo vážnejším problémom. Duševné ochorenie veľmi často zhorší aj vaše vzťahy s okolím. Celkový pocit nespokojnosti sa neskôr podpíše aj na fungovaní tela. Mení sa fungovanie hormonálneho systému, to ovplyvní imunitu a človek k tomu všetkému ešte aj ochorie, trebárs len na virózu. Ale začalo to psychikou a teraz ležíte v posteli a bolestivo kašlete…
Ďalší príklad ako sa jednotlivé oblasti navzájom môžu ovplyvniť. Zhorší sa vaša sociálna situácia. Vyhodia vás z práce, zomrie niekto blízky. Ak to ťažko znášate, ľahko sa objaví ako následok depresia, smútok a žiaľ. Táto psychická nepohoda môže podobne ako v predošlom príklade poškodiť imunitu a vy ako na dôvažok k tomu všetkému zlému ešte aj ochoriete. Tieto procesy si potom môžete prejaviť ako pokračujúcu slučku:
Sociálne problémy môžu vyvolať depresiu. Tá zhorší vašu komunikáciu s okolím a to následne ešte viac zhorší sociálne problémy. A to zas… A je to v slučke. Navyše sa tak môže zhoršovať aj nejaká choroba.
Doteraz sme hovorili o zdraví skôr ako o hodnote, ktorú nemáme veľmi pod kontrolou. Posuňme sa ďalej. V grafoch sme si ukázali, že ak niekto má vážne problémy, môže z toho aj ochorieť. Ale nemusí!
Ohrozené je to, čo je v tele najslabšie. Kým sme zdraví, nevieme, čo to je.
Zdravý človek sa často nestará o to, či jeho telo pracuje ako má. Možno žije bežným životom. Predstavte si to. Tridsiatnik, vcelku úspešná kariéra. Rodina funguje, všetci sa majú radi. Lenže náš tridsiatnik väčšinu dňa v práci sedí. Nestravuje sa ideálne. Necvičí.
Naň sa potom môže pomerne presne hodiť tento graf. Lenže ešte nie dnes. Dnes platí len prvé pole – zlý životný štýl. Ešte pár rokov zostane zdravý. Nič mu nebude. Len stav ciev sa potichu zhoršuje a srdce dostáva trocha menej krvi. Po troche mu odchádza svalová sila. V krvi sú látky, ktoré tam nemajú čo hľadať v tak vysokej koncentrácii. Tlak krvi sa zvyšuje. Ale stále sa cíti zdravý.
Za pár rokov sa to môže skokovo zmeniť a my nevieme vopred odhadnúť, čo zlyhá.
My sa teda môžeme posunúť ďalej. Vo chvíli keď sa zlým životným štýlom prepracujete k nejakej chorobe, zdravie sa stráca. A vy to potom chcete čo najrýchlejšie zmeniť a vrátiť sa nazad do stavu zdravia.
Našťastie – poviete si – máme lieky. Nimi môžeme chorobu zvrátiť aby sme zas boli zdraví. Problém je v tom, že väčšina liekov síce lieči niektoré príznaky, ale zároveň má aj rôzne nežiadúce účinky. A tak liečba jednej veci môže zhoršiť iný problém.
Preto je výhodnejšie ako sa snažíme, aby zdravie nebolo poškodzované aspoň tými najznámejšími škodlivinami.
Životný štýl môže spôsobovať ťažkosti, aj zlepšovať zdravie. Vy rozhodujete, čo to bude.
Ak máte zlý životný štýl, zvyčajne to znamená že dlhodobo zaťažujete svoje telo. Nejaký čas to zvyčajne vydrží. Potom niečo „praskne“ a už môže byť neskoro lamentovať.
Nevieme, čo je najslabšia časť v reťazi nášho zdravia. A nevieme ani to, ako slabá je a koľko ešte vydrží.
Sú známe a relatívne časté prípady, že po veľkej sviatočnej večeri niekedy ľudia skončia v nemocnici. Jednoducho priveľa tuku a energie naraz telo nezvládne. Náhle sa ozve žlčníkový záchvat, alebo sa prudko zhorší zásobovanie srdca krvou. Preto sa nedá spoliehať, že ak niečo funguje ostatným bude fungovať aj nám. Je lepšie myslieť na zdravie, kým ho máme.
Vždy je dobrým nápadom pozrieť sa do svojej najbližšej rodiny. Vaši rodičia a ich rodičia. Vaši súrodenci. Vaša rodina určuje váš genetický fond. Budete sa na svojich predkov čiastočne podobať. Nielen vzhľadom, ale aj zdravím. Skladačka zdravia má dve časti.
Tá prvá je daná priamo genetikou. Skúste si spraviť rýchly prehľad. Ako na tom sú vaši predkovia so zdravím? Najmä vás môže zaujímať ich stredný a vyšší vek. Trpia alebo trpeli nejakými chorobami? Alebo boli zdraví a dlhovekí?
Ak máte v rodine samých „žlčnikárov“ tak sa dá vysloviť podozrenie, že aj vy ste ohrození. Že žlčník môže byť najslabším miestom v reťazci vášho zdravia.
Našťastie tu je ešte tá druhá časť skladačky. Volá sa to epigenetika. Je známe, že zdedené vlohy sú väčšinou len vlohami. Aby sa „kód“ spustil, musíte mu v tom pomôcť. Ak ste z cukrovkárskej rodiny, je možné, že tomu neuniknete a niekedy pred šesťdesiatkou sa budete musieť učiť pichať si inzulín. Ale ak toto varovanie prehliadnete a vypracujete sa na poctivú obezitu, možno budete na inzulíne už po tridsiatke. A to je rozdiel.
Tým, že žijete v určitej rodine, dostávate viac, než len gény. Dostávate aj návyky, príklad. Obrazne povedané dedíte nielen gény, ale aj kuchársku knihu. Ak vaša rodina trpí civilizačnými chorobami, môžete to zmeniť.
Chcete zostať zdraví? Nerobte nič z toho o čom sa už vie, že to spúšťa civilizačné ochorenia. Hýbte sa, jedzte zdravo a vyhýbajte sa stresu.
Viem, ľahko sa to napíše a ťažko realizuje. Skúste pokračovať v našom audite vašej rodiny. Je veľa ľudí z vašej rodiny obéznych? Sú u vás v rodine bežné infarkty alebo ťažkosti so žlčníkom? Ak áno, skúste pátrať, ako sa títo ľudia správajú. Možno si uvedomíte, že víkendy sú zasvätené opulentných 6-chodovým jedlám. Že takmer denne sa podáva niečo vyprážané. Že každý má svoje vlastné auto a nejaký pohyb teda nikomu nehrozí. Potom máte pekne vedľa seba príčinu aj následok.
Ak si v takom prípade chcete uchovať kondíciu a vitalitu, môže sa to ukázať, ako problém. Prechod na zdravší životný štýl totiž môže znamenať, že sa vám prestane hodiť zúčastňovať sa na grilovačkách a hostinách. A to nebýva ľahké vyhýbať sa najbližším.
Skúsme sa na našu históriu pozrieť ešte trocha inak. Cez pomyslený mikroskop. Ak si predstavíme vývoj života na zemi, vidíme určitý vzorec. Nejaký maličký kúsok, ktorý okom ani nevidieť, sa volá gén. Práve to maličké takmer nič sa však dokáže replikovať (opakovať, rozmnožovať). Tento maličký kúsok, genetická informácia má dve možnosti.
V múzeu, alebo v atlase zvierat a rastlín vidíme, že gény na to idú rôznymi stratégiami. Hoc všetci z jedného prapredka, ako sa množili, tak sa postupne po troche prispôsobovali situácii. Gény sa postupne začali „obklopovať“ jednoduchými telami. Neskôr zložitejšími. Tie telá mali stále jedinú úlohu. Prežiť tak dlho, aby sa gény dokázali aspoň raz rozmnožiť. A tak je možné, že všetko čo v živej prírode vidíme, sú len riadne vyšľachtené nástroje génov určené na efektívnejšie prežitie, na lepší úspech. Všetky tie korienky, tykadlá, ruky, strach, oči, emócie, nožičky či zvedavosť. Ktovie. Potom by aj zdravie znamenalo len stav potrebný na dosiahnutie onoho jediného ústredného cieľa. Aby prežil gén. Všetko ostatné je druhoradé, posádku nebrať do úvahy.
My sa na to môžeme pozrieť trocha jednoduchšie. Po dlhé desaťtisíce rokov ľudia žili určitým málo a meniacim spôsobom. Fungovalo to. Až v posledných desaťročiach nastala dramatická zmena. Po prvý raz nemusíme dennodenne bojovať o holý život. Nemusíme denne prejsť mnoho kilometrov aby sme mali vodu alebo jedlo. Nemusíme ťažko pracovať na poli aby sme mali čo dať na stôl. Zdá sa, že sa blížime k tomu, čo sa dá označiť ako blahobyt. Zdá sa však, že máme problém.
Nevieme sa dobre prispôsobiť prostrediu, kde je dostatok potravy a pohyb nie je nutnosťou.
Asi všetky zvieratá a nielen ľudia sú nastavené tak, že akonáhle sa nažerú, môžu si odpočinúť a tráviť. Lenže na zohnanie potravy sa často musia nabehať a nachodiť. Takže sme naprogramovaní tak, že ak sa dá, treba šetriť energiou. To je práve nastavenie, ktoré nás poškodzuje. Najete sa totiž jedla, ktoré viete získať bez pohybu za peniaze. Peniaze zas viete získať pomocou zadku – sedením pri počítači. Ale naše telo pohyb potrebuje. Ak ho nemá, ochorie.
Nehľadal by som za civilizačnými chorobami konšpiráciu farmafiriem, ani škaredú pšenicu a zlý, škaredý, mrzký sacharid.
Zdá sa, že zdravie si najlepšie ochránite, ak budete rešpektovať už overené odporúčania. Vlastne všetko dôležité už iste dávno viete.
Ja viem. Môže sa stať, že dodržíte všetky odporúčania a napriek tomu ochoriete závažnou chorobou. Takisto sa stáva, že niekto nedodržiava vôbec nič a žije v zdraví. To by vás ale nemalo odradiť. Ak využijete tieto body smerujúce k lepšiemu zdraviu, získate z toho aspoň – lepšiu pohodu. Verte mi, skúšal som to nielen ja. Rovnaký príbeh zdieľajú asi všetci, čo aspoň trocha schudli.
Týmto nekonečne dlhým článkom som vás teda chcel motivovať. Ak teraz máte ťažkosti, skúste zmeniť svoj život. Dá sa to. Nie je to ľahké. Ale výsledok v podobe lepšieho zdravia a pohody je sladká odmena. A verte tomu, že je skoro tak sladká, ako cukor!
© Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.