BMI kalkulačka
Kalorické tabuľky
Jedálniček na chudnutie

Chudnete po sviatkoch?

V januári každého roka sa prudko zvyšuje návštevnosť stránok o chudnutí. Odrazu sú tu stovky ľudí denne, ktorí zúfalo túžia zhodiť. Ňúrajú sa v internete a hľadajú zázrak, ktorý by ich zbavil slaniny. Podľa možnosti rýchlo a bezbolestne. Tento kŕč túžby zvyčajne čoskoro oslabne a sila predsavzatí sa rozpustí, ako novoročný záväzok. O pár týždňov si na vyššiu hmotnosť väčšina občanov zvykne a prestanú šalieť. Vydrží to do veľkej noci a potom zas o rok, v januári. Nuž čo, náboženské sviatky sú už tradičný symbol hriešneho obžerstva. Ale čo s kilami navyše, ktoré to zvykne priniesť?

Nikomu sa nechce meniť navyknutý život. Väčšinou ľudia chce po sviatkoch trocha pochudnúť a dosť. Podľa možnosti čo najrýchlejšie. No pozrime sa na vec reálne.

Chcete schudnúť? Konverzný kurz je 31 dní a čiastka na prepočítanie znie 2000 gramov. Výsledok znie: 64 gramov denne.

Ak dnes začnete chudnúť racionálnym spôsobom, môžete počítať so stratou 2 kilá mesačne. (2000 gramov.) Dní máme zhruba 31 do mesiaca a to znamená, že v režime chudnutia denne zhodíte 64 gramov tuku. (Ak ste veľmi tuční, alebo budete tvrdo bojovať o novú hmotnosť, možno zhodíte aj 100 gramov tuku denne. Ostaňme však pri reálnom čísle 64 gramov.) To znamená, že vaše telo musí každú hodinu stratiť 2,6 gramov tuku.

Telo sa tuku vzdáva len neochotne. Musíte jesť menej, než by vaše telo potrebovalo. Inak sa žiadne chudnutie nezačne. Môžete tomu dosť pomôcť pravidelným pohybom.

Po sviatkoch žiadne výnimky!

Predstavte si, že nemáte práve čo robiť a niekto vám ponúkne maškrtu.

  • Trebárs čokoládovú tyčinku. Tá do vášho tela obratom dopraví 20 gramov tuku. (+iné zložky energie.)
  • Alebo taký celkom malý pagáčik šup - 11 gramov tuku.

Je to veľa. Chceli ste stratiť 2,6 gramu tuku a spapali ste ho len tak 10 gramov? K bežnému jedlu? Neschudnete.

Počítajte s tým, že vás budú známi ponúkať maškrtami a bagatelizovať, že z jednej dobošky, či obloženého chlebíčka sa vám nič nemôže stať. Môže. A ak máte k priberaniu sklon, tak sa vám to aj stane. Nesmiete sa nechať zlákať mámivou túžbou zobnúť si niečo dobré.

Ak si doprajete niečo dobré, telo sa nedostane do energetického mínusu. Nemá žiadny dôvod chudnúť.

Niektorí ľudia si myslia, že ak pôjdu cvičiť, výnimky "vycvičia". To však spravidla nie je reálne. Na "spálenie" čokoládovej tyčinky si musíte sadnúť tak na pol hodinu na bicykel a pekne šliapať len aby ste sa dostali do "bodu nula". Teda aby ste minuli len to, čo ste pojali v tyčinke. Vo výnimke, jedným sladkým momentom. Po pol hodine krútenia pedálmi môžete počítať s tým, že potom začnete možno aj chudnúť. Ak ste inak cez deň jedli prísne racionálne a striedmo.

Zrušte všetky sladké pasce!

Pred sviatkami sa zvyčajne po stoloch nachádzajú misky s dobrotami.

Na stoloch nesmiete mať koláčiky, slané tyčinky, salónky a iné pasce, v ktorých môže uviaznuť vaša pevná vôľa aj s chudnutím. Ak už niečo chcete mať poruke, nech sú to tenisky a tepláky! Choďte ísť na prechádzku. 

Ak si chcete udržiavať zdravie a postavu, musíte sa maškrtám vyhýbať. Je to veľmi ťažká skúška vôle a nervov. Väčšina ľudí to vydrží len pár týždňov a znova sa vrátia k osvedčenému spôsobu života, pri ktorom sa potichu priberá.

Ak ste teda cez sviatky pribrali okrúhlych pár kíl (pribrať 5 kíl za sviatky je celkom bežné, žiaľ aj šialené), viete už odhadnúť, čo sa stalo. Sviatky = intenzívny a neprehľadný týždeň, k tomu tri týždne sviatočného ošiaľu.

  • Kam prídete, tam vám niečo núkajú.
  • Ak zoberiete koláčik, musíte okoštovať aj tieto skvelé medvedie labky!
  • Nie je však možné, aby ste neokoštovali náš vianočný punč! A aj do druhej nohy.
  • Dáte si kávičku? Kvapôčku smotánky do nej? Cukríček?

Toto vám predvedie každá domácnosť, do ktorej vás osud zaveje. Po sviatkoch prídete do práce a tam to pokračuje. Myslíte si, že ste prišli do reštaurácie. Kolegovia sa zmenili na čašníkov. Nosia koláče, údeniny. Dajte si.

Ak ste za sviatky pribrali okolo 5 kíl, tak denne ste v priemere priberali asi 160 gramov. To je nejakých 7 gramov tuku pribraných za hodinu. Viem, niečo z toho tvorí voda. Ale aj polovičné číslo by bolo nezmyselne veľa!

Ako sa k tak veľkému príjmu tuku telo dostane? Stačí si každú chvíľu zobnúť malý, ale naozaj len malý koláčik a váha ide hore... K tomu výdatné jedlá, málo pohybu a klietka spadla.

  • Tuk sa tvorí z tuku - údeniny, smotana, maslo, koláče, čokoládky.
  • Tuk sa tvorí z cukru - sladkosti, slané tyčinky, sladké malinovky, salónky.

Preto nebagatelizujte. Ak máte sklon priberať, radšej si dobre prepočítajte, koľko energie popapáte. Inak sa budete len bezmocne prizerať, ako vám rastie pupok do nehoráznych čísiel.

Chudnúť po sviatkoch je väčšinou len zúfalá reakcia na nevhodnú životosprávu. Skúsme sa zamyslieť nad tým, či nás otročenie lákavej komerčnej ponuke konzumnej spoločnosti nepripravuje o niečo dôležité.

Vianoce nie sú jediné sviatky, ktoré sa stále blížia. Ďalším obdobím hriešneho obžerstva je Veľká noc. Proste cirkevné akcie, pri ktorých aj ateisti pokryjú všetky voľné plochy bytov koláčmi, keksíkmi, čokoládkami, údeninami a inými energetickými šokmi pre organizmus celkom nevhodnými. Aspoň nie v megadávkach.

Len sa spýtajte niekoho, kto pracuje v nemocnici, ako stúpne počet rôznych záchvatov práve cez sviatky. Ľudia sa obžierajú do bezvedomia. Sme, ako akváriové rybičky, ktoré sú schopné obžrať sa na smrť. 

Nemierna konzumácia zdravá nie je. A práve na sviatky sa v rodinách cielene robí všetko pre to aby konzumácia bola veľmi nemierna. Aby ste ani náhodou nezabudli jesť, chrumkať, cmúľať, chlipkať, oblizovať, hryzkať, sŕkať, prežúvať, hltať, popíjať. Stále, nepretržite, teraz aj o chvíľu a nikdy inak.

Jasné, Vianoce sú tradičným sviatkom, ktorý pretrváva už stáročia. Boli obdobia, kedy väčšina ľudí žila vo vážnom nedostatku. Po celý rok sa jedli jednoduché jedlá v malom množstve. A potom prišli sviatky. Dlho šetrené zdroje sa uvoľnili a aspoň na pár dní si rodiny vylepšili život aspoň o krátkodobú ilúziu dostatku a hojnosti.

Ale čo dnes? Teraz už stále žijeme v dostatku a hojnosti. Slováci majú veľmi ďaleko od hladomoru. V supermarketoch je stále tlačenica. Polovica z nás trpí nadváhou - to je asi najspoľahlivejší signál, že tu žiadny hladomor nie je. Ako v takom stave jedlom odlíšiť Vianoce od nesviatkov, aby boli ešte exkluzívnejšie? Vytvorí sa prebytok. A plytvanie. Podľa možnosti jedlami, ktoré sú teda aspoň drahé. Alebo presladené, premastené, alebo presolené. Nech sa to aspoň trocha počíta.

Kde ale pramení pocit potreby oslavovať a uctievať si druhých práve jedlom? Sme až tak primitívne bytosti, že si návštevu a sviatky musíme uctiť rovnako, ako si pred pár tisíc rokmi uctievali bohov? Idú sviatky, chce to živú obeť. Treba zaklať prasiatko, alebo aspoň podrezať sliepku. Bude dostatok. Bol by síce aj bez toho, ale zvyk je zvyk.

Ponúknuť jedlo je symbol. Bez jedla sa žiť nedá. Ponúknutím jedla priamo vyjadríme prianie, aby obdarovaný žil.

Ale vo svetle poznania by sme sa mali správať, ako človek mysliaci. Vieme, že jedlo môže ublížiť, aj prospieť. Čo tak na Vianoce sa obklopiť jedlom, ktoré nevedie ku zbytočným kilám navyše a k volaniu záchranky pre žlčníkovú koliku?

Viem, je to len rečnícka otázka, nakoniec si aj tak pôjdete kúpiť údené koleno a salónky. Ale je to len taký nápad. Ak vieme, že priveľa sladkostí a mastností škodí, skúste malú úpravu. Mastnosti a sladkosti áno, ale nie priveľa. A ako zaistiť, aby nebolo priveľa? Jediný spôsob je - nemať viac, než je nevyhnutne potrebné. Ak napečiete taký počet koláčikov, že sa každému ujde jeden - dva kúsky, všetci budú spokojní. Nikomu to neublíži.

Ak ale napečiete niekoľko plechov medvedích labiek, niekoľko plechov kosáčikov a hviezdičiek (mimochodom, mám vynikajúci recepis, ale nič pre chudnuvších), všade cukrové, kokosové pusinky (a znova recept, ale nediétny) a nezastavíte sa ani pred krémešmi, potom to znamená jediné. To všetko sa zje. A to je ten problém. Za sviatky môžete zjesť aj niekoľko kíl sladkostí, ak na ne v byte narazíte na každom kroku. Ak ich nájdete na stolíku vedľa diaľkového ovládača televízora. Ak ich položíte na stôl po výdatnej večeri. Ak na ne natrafíte cestou do kúpeľne. Ak doplníte misku keksíkov, ktorá sa práve vyprázdnila formou zjedenia.

Tým všetkým zaistíte ideálne priberprostredie. Priberprostredie je priestor, v ktorom kamkoľvek sa pozriete, nachádza sa výzva priber!

Ak teda máte s nadváhou problémy - a polovica z nás tieto problémy naozaj má - zvážte, či v dnešnej dobe celoročnej hojnosti a dostatku je naozaj tak nevyhnutné snažiť sa hojnosť vybičovať až do nezmyselného prebytku, ktorý vám uškodí.

A problém je v tom, že to neuškodí každému rovnako! Tí, čo k priberaniu tendenciu nemajú budú spokojní, ale tí, ktorí už s váhou problémy majú za sviatky priberú aj 5 kíl - celkom bez problému.

Neskoro vám bude lamentovať potom, keď si uvedomíte, že ste mechanicky zožrali celú misu medvedích labiek len preto, že ste si sadli ku stolu a babka vám ju prajne položila k rukám. Zobnete si jednu a potom už neviete prestať. Poznáme to všetci. Debata plynie, labky miznú ani nevieme ako. Prestaneme, až keď labky nie sú? Ale neprestaneme! Gazdiná predsa doloží ďalšie. Dajte si, piekla som ich pre vás celú noc. Doprajte si, máme dostatok, veď sú sviatky. Zdravie a život stranou.

  • Nedovoľte gazdinám, aby aj tento rok predlžovali zdraviu škodlivú a šialenú tradíciu vytvárania nezmyselnej hojnosti. Neučte svoje deti závislosti na cukre a tuku.
  • Trpíte nadváhou? Potom tento rok nepečte. Ušetrené peniaze investujte a kúpte niekoľko váh na váženie ľudí. Rozostavte ich všade po byte. Namiesto tácok s koláčikmi. Keď máte nadváhu, máte mať hojnosť váh. Nie žranice.

Rozumný človek pochopí.

S obezitou sa dá len bojovať. Neodíde sama. Nepoľaví. Škodí.

Sviatky skončili, kilá zostávajú

Sviatky sú dokonalým príkladom zákona žravosti. Ak sa obklopíme koláčikmi, pohltáme ich, hoc sme aj nechceli. Nezjeme ich naraz. Pekne po jednom, pomaličky zmizne aj pár kíl cukroviniek. Kam? Do tých, čo majú tú smolu, že uviazli v byte s dobrou gazdinou.

Sviatky znamenajú voľno, kedy sa človek voľne potĺka po byte a nemá príliš čo robiť. Tak chrumká, koštuje, ochutnáva, tu usrkne, tam chlipne. S niekým si treba pripiť. Babka doniesla koláčiky, treba ochutnať. A tortu. Treba ochutnať. A domáce trubičky. Treba... A domácu hus. A husaciu masť. S domácim chlebom. Švagor črpká vaječný koňak. A takto plynie deň a my pokorne žerieme, ako nová drvička odpadu.

Áno, ak človek s nábehom na nadváhu nechce puchnúť, musí sa kontrolovať. Tvrdo, striktne. Hlavné pravidlo znie: nepodceňuj nepriateľa. Ani také "nič", ako je taká vianočná trubička.

Keď som počas štedrej večere zistil, že úbohých 5 rúrok má 25 gramov, s chuťou som ich do seba napchal a znechutene zapísal do zoznamu pohltaných jedál ďalších zhruba 450 kJ. Rovnaký energetický obsah má veľký banán, alebo štvrťkilové jablko. To aspoň trocha zasýti.

Viem, tí, čo s redukciou hmotnosti nemáte problémy sa asi teraz uškŕňate. Ale ak si predstavíte, že zhruba 7 trubičiek je desatina denného príjmu energie počas redukčnej diéty... To už končí všetka sranda.

A práve tak vzniká obezita. Tu zobneme, tam odlomíme. Energiu podceníme a v noci nezaspíme, lebo sa potíme.

Vianoce sú čas, kedy sa zrútia všetky časové a programové štruktúry. To, na čo sme po celý rok zvyknutí je odrazu preč a ocitáme sa v inom svete. Namiesto denného režimu typu "práca cez týždeň a krátky víkend" tu máme celé dni voľna. Či už sedíme doma, alebo posedávane na návštevách, je problém.

Povedzme to na rovinu: keby ste si cez Vianoce dovolili deň plného obžerstva, určite by sa nič nestalo. Fakt! Dokonca, keby sa tu hovorilo aj o troch dňoch - trebárs štedrý deň + sviatok vianočný + Silvester. To by sa tiež nič nestalo. Problémom však je, že tento záchvat trvá dlhšie.

  1. V mnohých rodinách sa už v novembri začína s pečením, nakupovaním a prípravami. Každé koštovanie sa už započítava do vášho pupka.
  2. Rodiny sa v období Vianoc navzájom navštevujú a hostia. Sladkosti, slanosti, mastnosti. Ak to nestačí, chodí sa po vianočných trhoch pre klobásu s medovinou.
  3. Všade je prebytok. Ponúkajú sa nielen štandardné jedlá, ale aj maškrty. Koláče, keksy, trubičky, salónky. Je ťažké snažiť sa nepribrať cez Vianoce, ak sa potĺkate po byte a z nudy zobkáte všetko, čo vidíte.
  4. Prebytok je problémom aj po sviatkoch. Nakupuje sa veľké množstvo a to potom začína prekážať. Treba rýchlo dojesť tie dva kilá údeného čo zostali. Ostali tri plechy medvedích labiek. Nie aby obschli.
  5. Pohybová aktivita je počas vianočných sviatkov často značne znížená.

Vianoce sa riadia tradíciou. Tradície sa tvorili dávno, v dobe nedostatku. Aby sa dosiahla atmosféra sviatkov, používalo sa na to spravidla jedlo. Aké jedlo? Neobyčajné. Čo je dnes ale na jedle neobyčajné? Veď jedlo tak často vyhadzujeme do odpadkov. Na Vianoce teda dáme na stolíky misky koláčov, slaností, dobrôt, údenín, nápoje. Podľa toho v ktorej rodine ako. Keďže ale žijeme po celý rok v dostatku, tak cez sviatky sa to dá riešiť len tak že sa:

  • ponúkne sa viac, ako sa dá zjesť
  • ponúkne sa niečo mimoriadne chutné (soľ, cukor, tuk)
  • navrhuje sa spraviť si výnimku

Nečudo, že cez sviatky majú nápor aj zdravotnícke zariadenia, okrem iného sú to ťažkosti s trávením, žlčníky a iné podobné problémy.

Koláče všade kam len pozrieš!

Vieme, že človek sa správa nerozumne. Vidí koláčik, dostane naň chuť. Zje koláčik. Keby ho nevidel, nezjedol by ho. A nič by sa nestalo.

Problém je v tom, že ak gazdiná týždeň vypeká plech za plechom, očakáva, že nám bude chutiť, že zjeme. Bola by škoda vyhodiť. A tak nám koláčiky nenápadne aranžuje k rukám na tie správne miesta, aby sme z nudy, alebo námatkovo papali. Gazdiná chce vytvoriť Vianoce cez žalúdok.

Vianoce sú voľno, voľno je nuda

Ak sa potĺkate po byte a nemáte do čoho pichnúť, máte veľa času. "Čo by som tak spravil?"

  • A tu nakuknete do špajze, tam do chladničky. A všade narážate na niečo chutné. Niečo určené na to, aby sa to jedlo. No a keďže nemáte lepší program, zobkáte.
  • Potom sa zapne televízor. Povedzme si to na rovinu - zúfalstvo. Nuda na zbláznenie. Znova si všimnete, že pred vami je misa a v nej slané tyčinky. Dáte si jednu. Ale to je perpetuum mobile. Druhá, tretia, piata. Potom ich už papáte asi tiež po dve alebo po päť.
  • Potom príde sused na návštevu. Drgneme si koňačik (vaječný). Do jednej nohy, do druhej nohy. To hovoria ústa. V skutočnosti tečie do brucha, tam sa niekde nakoniec z podstatnej časti premení na tuk niekde v črevách, okolo pečene alebo možno pri srdci.
  • To už ale hlavná gazdiná hlási, že kapustnica je hotová. Padli tam síce 2 smotany, ale veď aha, aký veľký hrniec. Pôvodne ste chceli nepribrať cez Vianoce, ale už máte pred sebou paru a pod ňou plný tanier.

Takto to pokračuje ako taká krútňava od Suchoňa. Štopete ako kŕmna hus.

Rodinné návštevy sú často tou najhoršou situáciou. Nastáva stretnutie gazdín a je jasné, že to bude tvrdý boj. Ktorá má lepšie koláče? Ktorej rezne sú onakvejšie? Ktorá torta je smotanovejšia? Ktorý rez maslovejší? Ostatne, aj keby ste nechceli, tak musíte. Predsa musíte vedieť, aké dobré sú tie medovníkové srdiečka. A šišky.

Ponúkanie jedlom na návštevách je často agresívne. "Musíte okoštovať, inak by sme nespali." A tuto, aha, vaječný likér, musíte si dať aj do druhej nohy. A ešte počkajte keď prinesieme koláče. Ak nechcete jesť, často nastúpi citové vydieranie. "Piekli sme to len kvôli vám. A vy si nechcete dať?"

No a čo v prípade že vám chutí? Príde tá smrtiaca injekcia: chutí ti - tak si ešte daj! Ak si dať nechcete, je to chápané ako kritika (aha, takže tebe vlastne nechutilo).

Je to podobné, ako keď niekam prídete na návštevu a majú tam psa. Veľa ľudí mu prinesie nejakú maškrtu. Je také milé prizerať sa, ako mu chutí. A tie vďačné pohľady! Podobne vidíme kŕmiť deti čokoládou. No a cez vianočné sviatky to potom dychtivo robí každý s každým. (To obžerstvo myslím!)

Pečieme, kupujeme, lebo sa to tak robí

Skoro každá rodina na Vianoce narobí zásoby jedla nezmyselných rozmerov. A potom sa očakáva, že to všetci zjedia. Nečudo, že to má následky. Pribrať medzi Vianocami a novým rokom 2 až 5 kíl je celkom jednoduché. Stačí vytrvalo neprestať. Už začiatkom decembra (veď bude Mikuláš!) sa začína pomaly prechádzať na sviatočný režim. Ak niečo pripravujete a pečiete, stačí zakaždým niečo si zobnúť a okoštovať.

Keďže sviatočné dobroty sú spravidla nevhodné jedlá, ukladajú sa do tukových zásob mimoriadne ochotne. Čokoládovú polevu ochutnáte radšej, ako keby ste chystali tofu misu. No popri tom všetkom sa ale stravujete normálne. V tom je ten problém. Na to, aby ste začali priberať stačí, aby ste zjedli len o niečo málo energie viac, než je potrebné. Vôbec sa nemusíte "obžrať" ako to vyplýva z úvodu tohto článku. Stačí, ak si dáte k primeranej strave plus jeden jediný koláčik. Práve to vysvetľuje, že aj keď sa človek veľmi snaží a škrtí, aj tak môže pribrať. Stačí sa dostať trocha do energetického plusu.

Ďalšia častá chyba je aj to, že ľudia v predtuche, že bude obžerstvo radšej skoro nič nejedia. Pár hodín hladovania a potom nejaké koštovanie pri cukrárčine je mimoriadne efektívny výkrm. Cez deň sa metabolizmus ľahko spomalí aby večer chňapol po všetkom, čo sa dá. Takpovediac.

Nesiahajte mi aspoň na tie sviatky!

Mnohí sa bránia. Na sviatky sa predsa nebudem obmedzovať. Chcem si dopriať, chcem si to užiť. Vianoce sú len raz do roka a neberte mi ich. A už sa zabudlo že sme chceli vedieť, ako cez vianoce nepribrať...

Pokojne si zobkajte. Ale potom sa nečudujte, čo za šialenosť vám váha po sviatkoch ukáže. Tento článok rozpráva o tom, ako nepribrať cez Vianoce. Nie je možné na poli naháňať naraz dvoch zajacov. Buď si užívajte a jedzte, alebo si strážte postavu a zdravie. Odrazu tieto dva ciele splniť príliš nejde.

Dajú sa síce robiť kompromisy, ale dosť veľa ľudí s tým má problémy.

  • Dokážete si dať rez torty ako jedinú výnimku dňa? Nebudete potom mať túžbu koštovať ďalej? Ak nie, potom si môžete tú tortu dopriať. Moja skúsenosť je taká, že s jedlom rastie chuť a potom chcem ešte niečo iné. A potom ešte.
  • Dokážete si vybrať? Ak totiž viete, čo všetko je cez Vianoce k dispozícii, je ťažké si z toho vybrať len nejakú jednu vec. Len tortu. Alebo len údené. Ak to nedokážete a chcete všetko, máte problém.
  • Dokážete si dať degustačnú porciu? Riešením by bolo, keby ste si dali miniatúrne porcie. Dve lyžice klobásovo kapustovej polievky so smotanou. Jedna vidlička údeného. Jedna knedľa. (Rez, nie celý bochník!) Jedny ústa torty. Jedna salónka. Taký mix chutí nemusí príliš ublížiť. K nemu si ešte môžete dopriať véééľa zeleniny + nejaké probiotické tobolky a škody budú minimálne. Ale dokážete to?

Preto najjednoduchšie pre mnohých z nás môže byť skôr úplné škrtnutie maškrtenia, ako škrtenie. Je to ako s priehradou. Kým hrádza drží, je všetko v poriadku. No ak niekde začne presakovať voda, môže to byť zakrátko veľký prúd a ešte neskôr to môže zboriť celú hrádzu.

Problémom býva najčastejšie práve ono zobkanie medzi oficiálnymi jedlami. Nezdá sa to, ale niekoľko malých koláčikov vám dodá toľko energie, ako by ste mali prijať za celý deň. A nepohnete s tým. Je to len matematika. Žiaľ, nedá sa koláčikmi nahradiť jedlo. To by ste mali málo živín. Navyše by vám inzulín lietal hore dole, čiže prudký hlad by striedali prudké útoky na misy koláčov.

Ak chcete kontrolovať svoj príjem cez sviatky a tu a tam si zobnúť aj niečo menej vhodné, odporúčam vám viesť si denník. Úplne a striktne si veďte v malom notese zápis, čo ste už zjedli. Majte pri sebe váhu na potraviny.

Viem, znie to absurdne. Ale skúste si to predstaviť. Prídete na návštevu. Priznáte sa, že máte ťažkosti s priberaním = zdravotné ťažkosti. A musíte kontrolovať, čo pojete. Chcú vám dať koláčik. OK. Tanierik na váhu, cvak vypínačom. Na tanierik koláčik. Váha 80 gramov. To môže byť takých 1800 kJ. (Jedno jedlo pri chudnutí by malo mať 1200 až 1800 kJ...) Ak tento koláčik zjete ako hlavné jedlo, je to dosť nerozumné, ale dobre. Sú sviatky. Zapíšte si to a ďalšie 3 hodiny sa nenechajte nachytať na žiadne iné jedlo. (Ponariekate si poriadne na hlad, pretože byť 3 hodiny na 80 gramovom koláčiku je hlúposť a asi to nevydržíte.)

Prípadne môžete zmierniť škody. Povedzte, že nejaký debil na internete písal, že pred tým koláčom musíte zjesť najskôr 4 paradajky. No tak ich pohltajte. Alebo pochrúmajte zo tri mrkvy. Povoľujem vám tváriť a cítiť sa ako zajac. Ten z plejboja. Potom si dajte ten koláčik. Tým spôsobom dosiahnete to, že

  1. Po koláčiku nebudete dlho hladní. Fakt!
  2. Glykemický index koláčika nebude až tak po strop.
  3. V strave zjete nejakú vlákninu a aj za hrsť vitamínov, minerálov a enzýmov. Tie vám pomôžu nielen pri trávení.
  4. Po zjedení koláčika budete sýti a nebude vás to veľmi lákať dať si ešte niečo dobré. Lepšie sa ovládnete.

Takže riešením by bolo aj obrátiť to celé na humor.

Najmä ak ste už v procese chudnutia a máte výsledky - stačí poukázať na ne a každý to ľahko pochopí. Povedzte: dodržiavam istý výživový štýl. Mám výsledky a tak s tým nechcem prestávať ani cez vianoce. Pred každým jedlom musím zjesť porciu zeleniny. Ak to dodržíte:

  • fyzicky nedokážete zjesť viac jedla, než je v rozsahu širšej normy
  • absolútne vás nebude lákať pridať si dupľu
  • niečo ako maškrtenie vám nepríde ani na um
  • budete radi, ak sa ešte nemusí ísť jesť

Stačí dodržať podmienku zjesť porciu zeleniny pred každým jedlom. Porciou myslím aspoň 250 gramov, radšej viac. Viem, že niektorí sa teraz ustráchane spýtate, či nie je nebezpečné za deň zjesť prepytujem aj vyše kila zeleniny. Alebo dokonca možno až 2 kilá. Odpoveď mám pre vás šalamúnsku: mám protiotázku. Je zdravé zjesť údené, smotanu, maslo, tortu, dobošky, čokoládu, vaječný koňak, trubičky, tyčinky, lupienky, vypraženého kapra, zemiakový šalát, med...? Len si to odvážte na váhe a zistíte, že aj tu hovoríme o dvoch kilách žranice. Z toho štvrť kila je tuk. To je v poriadku, lebo tradícia. Takže zeleniny sa nebojte. Prospeje vám. A  ani zapisovať jedlo si nemusíte. Nepustí vám viac žalúdok.

Vezmite si na sviatky vlastnú bombu

Je taký polovtip. Ak sa bojíte, že v lietadle bude bomba, vezmite si vlastnú bombu. Je štatisticky veľmi málo pravdepodobné, že by v jednom lietadle boli naraz dve.

Úplne ideálne však je, ak si na celé sviatky pripravíte vlastné jedlo a nenecháte sa ponúknuť žiadnou výnimkou. Môžete potom jesť z vlastných misiek celkom vhodné jedlá. Uznávam, je to málo zážitková gastronómia. Ale je to tiež jedno z riešení, ako cez Vianoce nepribrať. Znie to fádne. Nie je to sviatočné. Ale:

Sú sviatky fakt len o tom žvanci?

Ak chcete mať výsledky, zoberte sviatky, ako výzvu. Ako tréning vôle. Nepodľahnite bagatelizácii, typu "výnimočne teraz môžete", "raz za rok si azda jeden koláčik dopriať môžem". Jasné, môžete.

  1. Ale nezabudnite ho odvážiť, zapísať, až potom zjesť. Zápis vás môže upozorniť, že to začínate preháňať. Jeden deň nevadí. Zelý december a pol januára vadí.
  2. Ak si nechcete nič zapisovať, majte poruke zeleninu a pred každým jedlom si dajte trebárs dve mrkvi a jedno jablko. Aj pred maškrtením.
  3. No a ak chcete mať prvotriedne výsledky, jedzte po celé sviatky zdravé jedlo. Ostatne - ono je vlastne chutné. S blízkymi môžete byť aj bez torty a dobre sa cítiť.

Aby sa nestalo, že za 2 týždne zjete výnimočne 30 koláčikov, štangľu uheráku, 6 klobás, 25 obložených chlebíkov, 4 rezne, liter alkoholu, 2 bomboniéry, 2 deci vajíčkového likéru a k tomu 5× denne trojchodové jedlá. Tak sa totiž bežne cez Vianoce ľudia správajú. Ono sa to nezdá. Ale rýchle pribratie nie je len problém vzhľadu. Horšie je, že to je tvrdý a veľmi zákerný zásah do metabolizmu, ktorý sa môže prejaviť vo forme zhoršenia zdravia.

Takže nezabudnite na to, že výnimky sa nesmú bagatelizovať!

Ale ak si počas dvojtýždňových sviatkov dáte 80 gramový koláčik denne, zjete za sviatky kilo koláčov. 14 dní × 80 gramov = 1120 gramov čiže kilo a 12 deka. Ak je to bežný koláč, tak to je vyše štvrť kila tuku (z toho asi 80 gramov rakovinotvorné a srdce poškodzujúce transmastné tuky) a skoro pol kila cukru. To je len jediná výnimka denne. Ak niekto chudne, nemala by mu byť predstava že cez sviatky plánuje zjesť pol kila cukru a 400 gramov tuku ľahostajná.

Počítajte, než niečo len tak vložíte do úst. Chudnutie i priberanie stoja práve na tom, čo prežriete.

Sviatky a deti

Myslite na deti. Nie však len na ich radosť, ale na ich zdravie. Neponúkajte ich cukríkmi a sladkosťami. Je známe, že tým u detí vytvárate návyk. Ak si zvyknú na dobroty, budú vám odmietať "blafy" typu zelenina.

Sladkosti nie sú zdravé a najlepšie urobíte, ak ich bude čo najmenej. Iste - deťom sa to páčiť nebude. Ale túžba po sladkostiach je len vecou zvyku. Ak už ste ich rozmaznali a sú na sladkosti zvyknuté, mali by ste ich postupne tejto skoro až závislosti zbaviť.

Sviatky a starí rodičia

Najhorším nepriateľom zdravia bývajú často starí rodičia. Spravidla prichádzajú na scénu s plnými rukami dobrôt a nezdravostí. Snažia si presadiť svoju autoritu a vynukujú jedlá, ktoré ľuďom s nadváhou neprospievajú.

Často sa správajú autoritatívne, snažia sa presadiť svoje názory (a výživový štýl) často veľmi agresívnym spôsobom - citovým vydieraním.

Nenechajte sa vmanipulovať do takýchto praktík. Každý tvor skúša, kam sa až dá zájsť. Vytvorte presné hranice, čo sa smie a čo nie.

Napísal
Miro Veselý 
28. decembra 2018
O autorovi článku: Zdravej výžive a chudnutiu sa venujem od roku 2004. Vydal som postupne niekoľko kníh o chudnutí. Najnovšia sa volá Jedálniček na chudnutie a sú v nej všetky potrebné informácie o chudnutí, ktoré čitateľ potrebuje na to, aby dosiahol výsledky. Pre tých, čo si knihu nechcú kúpiť je tu tento web. Nájdete tu informácie bezplatne. V článkoch a knihách vychádzam z poznatkov z klinickej obezitológie, odporúčaní WHO. Informácie priebežne konzultujem s lekármi aj fyzioterapeutmi a preto by malo byť bezpečné, ak sa nimi bude riadiť dospelý a zdravý, len obézny človek. Nemôžem však zaručiť výsledky každému. Pred chudnutím je preto vhodné, aby ste sa vždy poradili aj so svojím lekárom.
Miro Veselý
Tajomstvo chudnutia sa skrýva vo vašej chladničke!

©  Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.

Do roku 2003 som bol tučný. V roku 2004 som schudol 35 kíl a napísal o tom web chudnutie-ako.sk. Neskôr aj knihu, ktorú už 15 rokov pri každom vydaní vylepšujem o nové poznatky a skúsenosti z praxe. Volá sa Jedálniček na chudnutie. Ak radi pozeráte videá, navštívte Youtube kanál Miro Veselý.