Hlavnou príčinou obezity je dnes nepravidelná strava. Hneď na to nasadá fastfood a rôzne maškrty. Až potom je čas obviniť "jedlá starých materí". V dnešnom článku teda nebudem riešiť príčiny obezity, ale prax počas chudnutia.
Keby sme to zobrali do hĺbky, tak za "staré" jedlá označujeme často také pokrmy, ktoré sú vlastne pomerne nové a moderné. Predstavte si totiž, ako sa tu žilo tak pred 100 rokmi. Okolo roku 1900 bolo na Slovensku horšie pokrytie internetom. Aj chladničiek a mrazničiek bolo menej. Gazdiná, ktorá chcela spraviť jedlo mohla pokojne skočiť za roh do hypermarketu pre mäso, mlieko a vajcia. Lenže márne. Hypermarketov nebolo. A tak sa v tom čase jedávali trocha iné jedlá, než dnes. Je dobré na to myslieť. Mäso sa jedlo menej často a bolo zvyčajne súčasťou nedeľných a sviatočných jedál. Vo všedné dni dominovala jednoduchá a lacná strava založená na rastlinných surovinách.
To najmä v minulom storočí vznikli teda "tradície" jesť určité konkrétne jedlá. Až s príchodom elektriny a chladničiek sa dá uvažovať o tom, že v jedlách bude bežne mäso, smotana, maslo a iné rýchlejšie sa kaziace potraviny. Takže jedlá často nie sú až tak "staré" a tradičné, ako by sa zdalo.
To sú bežné príklady jedál, aké tu jedávame po celé desaťročia. Prívarky, v nich kolienka a podobne. Takto sa deti kŕmia v školách dodnes, rovnaký scenár je aj v závodnom stravovaní.
Najmä starší ľudia majú dokonale zažité mnohé jedlá a nevedia jednoducho zmeniť receptúru. A nečudujem sa im. Klasické jedlá sú najlepšie vtedy, keď sa spravia poctivo. Zo surovín, ktoré tam patria. Ak začnete škrtiť maslo, smotanu, soľ a cukor, už to nie je ono. Áno, dá sa spraviť ľahšia verzia sviečkovej na smotane. Knedle môžu byť celozrnné, v omáčke sa vynechá smotana. Je to ako pri voľbe prezidenta - tam musíme voliť menšie zlo. V kuchyni však máte možnosť správať sa aj rozumnejšie.
Zvoľte iné jedlá, než na aké ste doteraz boli zvyknutí. Odľahčené verzie jedál síce sú "diétnejšie" ale často nie sú žiadnou chuťovou revolúciou. Navyše ani po značnom odľahčení nemusia stále byť "zdravé" ani vhodné.
Takže pristúpme k sľúbeným dôvodom, prečo sa pri chudnutí neoplatí jesť jedlá starých materí:
Máme dosť presne zafixované, ako asi taký maďarský guláš má vyzerať. Veľkosť taniera, počet knedlí. Taká porcia musí byť! Tak SA podáva. Ak bude menšia, nebude sa vám páčiť. Porcia je totiž za tie roky ustálená. Nie náhodou - je taká, aby trocha naplnila priemerné brucho.
Pri chudnutí nám ale nejde o ľubovoľné plnenie brucha. Potrebujeme ho naplniť vhodným množstvom energie, aj objemovo. Jedna parená buchta vám nepostačí a ak si ich dáte štyri, tak to už naozaj bude čistý výkrm.
Inými slovami teda majú klasické jedlá vysokú energetickú denzitu (hustotu). Málo jedla = veľa energie. To sa pri chudnutí kruto vypomstí.
Tieto jedlá sú často navrhnuté viac s ohľadom na cenu, alebo na chuť. Vznikali v čase kedy mäso bolo drahšie a tak veľkú časť tvorí príloha. Pre chuť i príkrm sa bohato poleje masťou či oškvarkami. Nič proti toľkým sacharidom a možno aj tuku - ak idete rúbať drevo, zídu sa. Ale ak idete k počítaču, priberiete.
Prvým nápadom pri chudnutí potom môže byť dať si "polporcie". Menej všetkého a bude pokoj. Pokoj bude, ale zvyčajne prostá polovica jedla má dva problémy:
Polporcie klasických jedál preto nebývajú dobrý nápad.
Niekedy by sa to ale dalo vypočítať. Nespraviť to formou polovičnej porcie, ale na tanier dať primerané a správne množstvo jednotlivých zložiek. To však chce už dosť skúsenú ruku, aby ste odhadli ako má taká porcia vyzerať. Bude to asi o niečo viac mäsa, menej prílohy a mnohonásobok zeleniny - v porovnaní s bežnou zvyklosťou.
Žiaľ, mnoho jedál ani v normálnej porcii neobsahuje vyvážené živiny. Asi všetky sladké jedlá sú príliš vysoko sacharidové. V slovenskej kuchyni narazíte aj na vysoký podiel tuku.
V jednej porcii sa len tuku spravidla objavuje niekoľkonásobne viac, než by bolo vhodné. Pri chudnutí by mal byť celkový tuk v jednej porcii všetkého čo zjete ľahko nad 10 gramov. Prevažne by to mal byť tuk ako olivový olej, alebo oriešky. V slovenskom jedle sa ale pracuje s maslom, smotanou, margarínom (naj, ale fakt najlacnejším a nezdravým), slaninou, bravčovou masťou a podobne. Tieto tuky majú nevhodný profil mastných kyselín.
Viem, teraz sa ozvú vykrikovači, ktorí ziapu po celom internete s žilami navretými od jedu: veď maslo je ten najzdravší tuk a 10 výkričníkov na to. Musíte si vybrať, či sa budete riadiť radami kriklúňov, alebo zisteniami odborníkov. Takže napríklad:
Prípadne si pozrite aj
Nenaleťte senzačným fámam o tom, aké super hyper zdravé je maslo, či bravčová masť a ako cholesterol z jedla neškodí. Keby to aj hneď bola pravda, po jedle v ktorom na jednu porciu je 30 až 40 gramov tuku jednoducho priberiete - ak to teda nie je obed po tom, čo ste celé predpoludnie rúbali drevo a popoludní idete kosiť trávu. To by ste možno ten tuk spálili - aj tak by ale zostala visieť vo vzduchu tá mrzutá otázka, či by orechy neboli lepšie, než šmalec. Pretože podľa všetkého by veru boli.
Slovenské jedlá sú mimoriadne chutné. Len sa spýtajte, čo kuchár dáva do hrnca a prečo. Dá maslo, lebo to dá najlepšiu chuť. Dá smotanu, aby jedlo bolo lahodnejšie. Pridá oškvarky, pretože "bez nich sa haluške takie nijakie". Inými slovami ak prísada je chutná radi ju tam dáme. A už sa sype cukor do cesta.
Žiaľ, často práve tie najchutnejšie prísady v jedlách spôsobujú, že také jedlo má menej priaznivý vplyv na naše zdravie.
Skúste si zvážiť suroviny trebárs na porciu jedla ako sú rezance s makom. Energetická hodnota bude na strope. Tanier takého jedla potom znamená výkrm.
Nuž a tá skvelá chuť tiež vábi, aby ste si ešte pridali. Veď je to tak dobré. Tak sa neondejte a doprajte si dupľu! Tak vám povie prajná kuchárka. Lenže už prvá porcia jedla bola väčšia, než bolo treba.
V princípe sa dá povedať, že na mimoriadne chutné jedlo si dokážeme vypracovať závislosť. Nie je to tak silné, ako pri chemických látkach či alkohole. Ale túžba (craving) dať si "dávku" môže byť silná.
Závislosť sa definuje aj ako stav, kedy človek pokračuje v určitom jednaní aj napriek tomu, že môže ohrozovať alebo škodiť. Inými slovami túžba je silnejšia ako rozum.
Ak veľmi túžite dať si rezeň, tak vás to vyrušuje podobne ako keby alkoholik chcel panáka, fajčiar svoju cigaretu, alebo motorkár rútiť sa diaľnicou bez helmy a rešpektovania predpisov.
Nuž a posledná mrzutá vec je, že mnoho z týchto jedál vás uspí. Dáte si ich na obed a potom 2 hodiny trpíte neprekonateľnou túžbou si zdriemnuť. V kancelárii sa to možno dá. Horšie ak šoférujete, alebo ste vo výrobe. Riziko vzniku chýb a celkovo nepríjemný stav únavy po jedle je klasika a poznáte to ak sa stravujete v závodnej jedálni.
To sa organizmus snaží z tráviaceho traktu čo najrýchlejšie vyslobodiť tie množstvá živín. Krv je presunutá do žalúdka a ostatné telesné funkcie majú pauzu.
Počas chudnutia je preto lepšie podstúpiť nepohodlie. Naučte sa "rozbiť" potraviny na živiny ako bielkoviny, sacharidy a tuk. Stačí ak na to využijete potravinové tabuľky. Ak si totiž podľa týchto čísiel "vyskladáte" nové jedlá, vytvoríte si aj nové návyky. Ak si niekoľko krát odvážite chlieb, syr, či ovsené vločky, zapamätáte si, aké množstvo to zhruba je.
Už po pár pokusoch sa na váženie potravín môžete vykašľať, pretože vhodné množstvo proste odhadnete. Verte tomu, že pomerne presne. Tým, že si vyskladáte svoje vlastné, jednoduchšie jedlá, naučíte sa aj na ich nové veľkosti a chute. Čoskoro si ich obľúbite.
Na záver ešte jeden tip. Odľahčené verzie jedál sú mimoriadne zradné. Sú totiž ilúziou. Ak dáte menej smotany, jedlo síce naozaj bude menej výživné. No spravidla bude ešte stále mimoriadne výživné. No pocit, že ide o "ľahšiu" potravinu spôsobí, že jej človek zje dvojnásobok. Na to vám už potom nepomôže ani rúbanie dreva. Aj to je jedna z myšlienkových pascí, ktoré podrobnejšie popisujem v knihe V bubline internetu.
© Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.