Je priam neuveriteľné, s akou agresivitou dokážu mnohé rodiny ničiť zdravie svojich blízkych, či starí rodičia svojich inak milovaných vnúčat. Ide o chutné jedlá sladké, alebo slané. Nešetrí sa smotanou, maslom... Ak niekto náhodou chce jesť racionálnejšiu stravu, naráža na neprekonateľný múr neporozumenia - nezdravé jedlá sa ďalej vnucujú pomocou citového vydierania.
Zdravá výživa totiž zakazuje práve všetko to, prečo sú jedlá starých materí (aj šéfkuchárov) tak dobré. Maslo, smotana, soľ... A kuchári predsa chcú, aby nám ich jedlá chutili, aby sme si dali dupľu. A preto sú ochotní spraviť čokoľvek, trebárs primiešať do jedla aj jed (trocha preháňam - tuk, alkohol, kofeín, cukor sa predsa za jedy nepovažujú, nezabijú okamžite).
Ak sa bránime, že niektoré jedlo nie je zdravé, prichádza na rad bagatelizácia. Veď si daj len dnes, len trocha, nemôžeš celý život jesť len tie svoje blafy. Vyššou verziou je postoj, pri ktorom rodičia predpokladajú, že ich deti sú podvýživené, pokiaľ nemajú viditeľnú nadváhu.
S tým ostatne súvisí aj symbol:
Tučný kuchár - dá sa predpokladať - vie variť až tak chutne, že sám nevie odolať a zakaždým si zobne.
V skutočnosti sú mnohí kuchári tuční aj preto, že dlho nejedia nič, potom veľa. Popri tom nejaké zobkanie. Inými slovami žiadna kontrola nad príjmom jedla. Stresujúce a veľmi nepravidelné povolanie.
Rozumne uvažujúci človek si však položí otázku, či je rozumné jesť jedlo od človeka, ktorý je z neho tlstý, ako prasa pred porážkou. Či nie je rozumnejšie toto potešenie si zakázať. Chvíľa sklamania je menším zlom, ako dlhé roky bojov s obezitou.
Mnoho ľudí by si vlastne asi aj doprialo racionálnu stravu. No väčšinou vlastne ani nevedia, čo a ako by mali variť. Nemajú na racionálnu stravu žiadne recepty. A tak znova skĺznu ku osvedčeným rezňom, či pareným buchtám, ktoré mali vždy stopercentný úspech.
Je fakt, že také opekané tofu (dobre ochutené) na celozrnnom chlebe je veľká maškrta. Ale bez disciplíny si človek zvyčajne napriek tomu už nabudúce chlieb natrie husacou masťou.
No a ak máte pocit, že recepty prastarých materí sú presne to, čo musíte mať, potom ráčte ísť celý deň rúbať drevo. Tak, ako tí, ktorých tými receptami prastaré matere aj kŕmili.
Dnes o obezite a teda zdraví celej rodiny často rozhoduje kuchárka, ktorá postupne na smrť vykŕmi všetkých naokolo. Tu už netreba špekulovať o tom či rodina má, alebo nemá genetické predpoklady na obezitu. Tu treba zmeniť kuchárku.
Je paradoxné, že to najvýraznejšie ovplyvnenie zdravia môže byť spôsobené tak málo sledovanou vecou, ako je jedlo.
Ešte sa pozrime na druhý extrém.
Ak sa rozhodnete chudnúť, je to zmena. Tú nemusí byť ochotný podstúpiť, napríklad, váš manželský partner.
Čo s tým? Riešenie si budete musieť doslova naladiť u vás doma. Predostriem vám len možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy. Univerzálny návod neexistuje.
Zatiaľ som nespomenul deti. Pre deti platia trocha iné odporúčania vo výžive. Na rozdiel od dospelého, dieťa potrebuje trocha iné zloženie tukov, sacharidov a bielkovín. Pre inšpiráciu vám odporúčam riadiť sa knihou Návod na prežitie pre bejby od Igora Bukovského. Takisto kniha Návod na prežitie pre ženu dáva množstvo tipov, ktoré stoja za pozornosť. Doktor Bukovský u nás dáva stále tie najspoľahlivejšie informácie o výžive.
Jednotnú, zdravú stravu pre celú rodinu považujem za najlepší nápad.
Takže to sme prebrali základné východiská pri varení v domácnosti. Poďme z toho vypracovať závery. To čo navrhnem je môj pohľad na vec. Ak vám nesedí, navrhnite si vo vašej rodine lepší.
Možno teraz chcete namietnuť:
Čo teda robiť, ak deti (či detsky sa správajúci manžel) nechcú jesť to, čo ste pripravili? Nerobte nič. Jedlo dajte zo stola preč. O pár hodín bude ďalšie. Do ďalšieho jedla však v byte hladoši nesmú nájsť nič. Žiadne čokolády, keksy, ovocie, limonády. Kto odmietol obed pretože mu nešiel na chuť, rád si na olovrant dá čokoľvek. Hlad je najlepší kuchár. Ale nesmie mať poruke maškrty. To by nefungovalo.
Aj na zdravé jedlá sa dá rýchlo zvyknúť. Sú chutné. No problémom je, ak by niekto občas jedával fastfood a občas „zdravo“. Potom mu zdravšie jedlá nikdy nemôžu chutiť v konkurencii premyslených a rafinovaných jedál.
Pokúste sa teda rodinu nastaviť tak, aby sa všetci členovia stravovali čo najzdravšie. Môžete to spraviť pozvoľna. Nemusí to byť skoková zmena, to nemá nikto rád. Len čoraz častejšie pripravujte jedlá s vhodným zložením. A čoraz zriedkavejšie varte tie nezdravé.
Nenechajte sa preto zmanipulovať názormi, že gazdiná musí variť tradičné jedlá.
Vždy uvažujte o strave ako o niečom, z čoho sa skladáme. Ak varíte pre celú rodinu, máte čiastočne v rukách aj to, či budú štíhli a zdraví. Nezdravými jedlami môže manželka prispieť tomu, že z nej infarkt manžela spraví vdovu.
Tento článok je prevzatý z knihy Jedálniček na chudnutie
Teraz ešte pár slov o zvieratách. Každý chovateľ vie, že ak svojho zvieracieho miláčika bude kŕmiť zlou stravou, čoskoro bude bez miláčika. Chovatelia preto kŕmia svoje zvieratká vyberanou potravou.
Len sa spýtajte gazdinej, či je lepšie mäso zo zvierat z veľkochovu, alebo zvierat chovaných v súkromných podmienkach. A na otázku prečo sú domáce produkty lepšie dostanete neproblematickú odpoveď: boli lepšie kŕmené. Mali pohyb a dostávali "zelené" krmivo. No tie isté gazdiné svojim deťom a rodinám varia jedlo bez "zeleného" a výbeh už nemá nikto pár rokov - veď predsa máme auto, nie? Nebudeme behať.
Kvalita vajec, či mäsa je celkom neproblematický indikátor, že zlá strava organizmu neprospieva. Sliepky kŕmené málo pestrou stravou (a to je pritom strava z veľkochovu predsa len ako-tak dobrá) majú menšie vajcia, žĺtka majú menej výraznú farbu a chuť, ja tomu hovorím, že sú redšie.
Neduživé však nemusia byť len jatočné zvieratá, ale aj my, ľudia. Stačí nahliadnuť do bežnej predajne potravín a uvidíte celé regály tovaru, ktorý so zdravou stravou nemá nič spoločné. Hory sladkostí, keksíkov, čokolád a cukroviniek musíte úplne obísť, ak sa chcete stravovať čo len trocha zdravšie. No narazíte na ďalšie siahodlhé regály naplnené alkoholickými nápojmi všakovakého druhu. Pulty naplnené múkou, prevažne bielou a pekárenské výrobky - tiež z bielej múky, čiže zbavené najcennejších živín. Mnoho ďalších jedál je "obohatených" o rôzne konzervačné prídavky, aróma je zvýraznená... Prirodzené potraviny, hlavne teda zelenina a ovocie, sú na pultoch v katastrofálnej kvalite. Nie je výnimočný pohľad na ovocie, ktoré z jednej strany ešte ani nezačalo byť zrelé a z druhej strany už začína hniť. Zrelé plody sa vidia zriedkakedy, pre obchodníkov je výhodnejšie pracovať s nezrelými - dlhšie vydržia. Mnoho potravín - najmä orechy a semená - sa predáva aj s plesňou. Plesne a hniloba sú pritom okrem iného aj faktory zvyšujúce riziko rakoviny. Nečudo, že o také ovocie a zeleninu nie je až tak čulý záujem.
A tak sa ľudia napchávajú jedlami o ktorých aj tušia, že by ich nemali jesť. Ako argument potom, samozrejme, slúži, že mnoho z týchto jedál nám veľmi chutí. Ale chuť by nemala byť základným kritériom pri výbere potravín. Žiaľ býva.
Obezita je len špičkou ľadovca. Menej viditeľné, ale nápadné je, ako prudko stúpa množstvo alergií a rakoviny iných civilizačných chorôb. Čoraz menej mladých ľudí sa dá označiť za bezproblémovo zdravých. Iste, strava nie je jediným dôvodom. Aj nedostatok pohybu a čistota ovzdušia robia svoje, ale keď vidím, čo mnoho matiek kupuje svojim deťom a manželom na jedenie, mám pocit, že ide o trestný čin neúmyselného pokusu o pomalé zabitie.
Škoda, že o tom, čo jedia ľudia, môže rozhodovať aj úplne nekvalifikovaný personál. Mnoho ľudí tak dostáva oveľa horšiu stravu, ako tie neduživé kurčatá vo veľkovýkrme...
© Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.