Televízie zarábajú, ak sedíte

Sedíte pred búdkou a čakáte, čo z nej vypadne. Myslím, že sa dohodneme na tom, že z nej vypadne dosť málo kvalitnej zábavy, či duchaplnodtí. Skôr to bude len akýsi blikajúci pokus o zábavu. No nudiaci sa divák dúfa, že neskôr to snáď bude lepšie. (Nebude…)

Zatiaľ čo sedíte pred televízorom, zvykáte si na to, že sedávate pri televízore. Je to práve zvyk, nič iné. Je pohodlné prísť domov, zasadnúť a bavte ma.

Tým, že presedíte, či preležíte celý večer určite neprospejete svojmu zdraviu, ani metabolizmu. Navyše nuda pri televízore človeka priam zvádza otvoriť chladničku a dať si niečo dobré. A keby nie, je tu reklama, ktorá vám s primeranou naliehavosťou pripomenie, že je možné dať si čokoládu, krekry, či keksy.

Tým televízia spôsobí vašu fyzickú pacifikáciu. Po niekoľkých desiatkach večerov si telo zvykne na nečinnosť. Zlenivie. Už nie je v hre len zvyk sledovať televízor. Už nejde len o to, že ste sa odnaučili hľadať si intelektuálne, či zábavné podnety z vlastnej činnosti, či aktivity. Teraz vám už pomaly atrofuje (ochabuje) svalstvo. Slabnete fyzicky. Stávate sa rukojemníkom média zvaného televízia. Toto médium vás nutne potrebuje, aby plnilo svoje obchodné záujmy. Potrebujete však televízor vy? Dôkladne to zvážte.

Zisk televízií sa generuje z reklamy už desiatky rokov. Zdá sa, že to funguje. Televízia divákom niečo ukáže v reklame a oni to idú kúpiť. V istom zmysle sa teda dá povedať, že televízia (aj časopisy, rozhlas…) nás programujú. Programujú, čo si budeme chcieť ísť skúsiť, pozrieť, kúpiť.

Mnoho ľudí popiera, že by sa nechali ovplyvniť reklamou. Keby to bola pravda, firmy by do reklamy neinvestovali ohromujúce čiastky.

Ak to vidíme v tomto uhle, tak televízor je niečo podobné, ako pasca. Lapí vás. Večer vás zbaví času a rozhovoru s rodinou. Cez deň nakúpite čo ste videli v reklame – televízor vás zbaví peňazí. Večer si za sladkej nečinnosti pochrumkáte svoje nakúpené dobroty. Televízor vás zbaví pohybu, vašej dobrej postavy a neskôr aj zdravia.

Viem, televízor sám za nič nemôže. Vinný je stále len človek, ktorý dovolí sám sebe tučnieť. Ale priznajme si, že televízor je zákerná sila, ktorá lapila obyvateľstvo celej planéty a usadila každého v jeho izolovanej bytovej jednotke pred obrazovku. Od nej očakávame aspoň trocha sledovateľnú zábavu. A stávame sa nesamostatní v tak dôležitej dimenzii, ako organizácia vlastného programu.

Ach, to naše zdravie…

Ono by to bolo až komické, keby sa nejednalo o skutočnosť.

Predstavte si situáciu, kedy staršia pani narieka na spuchnuté nohy a pritom je presolenú domácu polievku s poctivými okami oleja. Potom sa nechá počuť, aké drahé lieky musí kupovať, lebo srdce už neslúži, tlak je vysoký. To už sedí pri hlavnom jedle – rezeň so zemiakovým šalátom. Keď ho dojedá, ponosuje sa na žlčník – tiež už veľmi neslúži, ale pridá si ešte trocha majonézového šalátu. Veď viete, tá cibuľka je v ňom taká skvelá… Neskôr sa sťažuje na privysokú hmotnosť – to práve sedí pri krémeši s kávou. Poobede prejde téma na celkové zdravotné problémy a hlavne tá cukrovka. Tá vie potrápiť. To už sedí v kresle s malými koláčikmi na dosah ruky. Podvečer sa téma zvrtne na operácie srdca a bajpasy. K nej sa podáva obložená misa – sendviče s vajíčkami a salámou, syr, šunka. A ten cholesterol! Na ten treba tiež kupovať tých liekov! A aké sú drahé.

Myslím, že takýto obraz poznáte viacerí.

Mnoho ľudí sa ponosuje na cenu liekov a pritom žerú celkom nezmyselným spôsobom potraviny, ktoré spôsobujú presne tie zdravotné ťažkosti, na ktoré sa títo ľudia sťažujú. Žiaľ mnoho ľudí si nedokáže (alebo nechce?) tieto fakty spojiť. Možno je to len neinformovanosť, možno nechcú poznať pravdu.

Ale spásať nekvalitnú stravu v nadbytočných dávkach je zdraviu škodlivé.

Obezita je len špičkou ľadovca. Je nápadná, človek má tendenciu považovať obezitu za samostatný problém. No so sebou nerozlučne “vlečie” dôsledky. Skôr, alebo neskôr sa u obézneho človeka začína objavovať vysoký tlak krvi. Navyše obézni ľudia sa neradi hýbu, takže klesá ich celková kondícia. To má za následok oslabovanie svalov. Každý pohyb je čoraz namáhavejší – jednak preto, že musí stále nosiť desiatky kíl navyše a druhak preto, že telo proste bez kondície slabne. Taký stav sa pociťuje ako trvalý stav únavy, všetko je čoraz väčší problém.

Nečinnosťou sa oslabuje aj sval zvaný srdce. Znižuje sa jeho účinnosť. To sa v praxi prejavuje tým, že musí “búchať” oveľa rýchlejšie, ako srdce trénovaného človeka. Srdce obézneho a necvičiaceho pracuje neefektívne a tak je oveľa viac zaťažené – zbytočne.

Obezita postupne prináša so sebou ďalšie choroby. Veľmi často cukrovku, v neskorších fázach dosť často rakovinu.

To všetko vie, alebo tuší asi väčšina z nás.

Napriek tomu ďalej v rodinách absolvujeme opulentné žranice, pri ktorých sa stôl priam prehýba dostatkom kalórií, , cholesterolu, cukru a soli.

Na cigaretách sú dnes bežne nápisy varujúce pred ich používaním. Škoda, že nevidíme nápisy napríklad na cukre “pravidelná konzumácia poškodzuje zdravie”. Na údeninách “častá konzumácia môže vážne poškodiť zdravie a navodiť rakovinu”. Na diétnej saláme a lacných párkoch “sme chutné a radi upcháme vaše cievy”. Na kokakole “pozor na vznik závislosti, celkom nevhodné pre deti a dospelých”.

Zvyk je železná košeľa. Zvykli sme si uctiť hostí jedlom. Tým vyberane najnezdravejším.

Možno si niektorí hovoríte, že žiť treba naplno. Telo má ísť do hrobu zhumpľované. OK. No skúste si to predstaviť v praxi. Veľmi pravdepodobne to nebude tak, že by ste z ničoho nič umreli “na počkanie”, trebárs na infarkt. Mnoho ľudí pred smrťou dosť dlho trpí. Cievne choroby im navodia veľa ťažkostí, možno invaliditu. Invalidita môže vyzerať tak, že proste ležíte v nemocnici a nemôžete sa sami hýbať (ani na wécko…). Ste veľmi tuční a tak sestričky s vami veľmi nemôžu hýbať. Nevládzu. Vy nemáte peniaze na to, aby ste ich podplácali. Z nepohybovania sa dostanete preležaniny. Máte bolesti. Prichádza zápal pľúc. Aj tak môžu vyzerať posledné týždne života človeka, ktorý tak miloval torty, klobásky a zmrzlinu. Umrie na nemocničnej diéte o mnoho rokov skôr, ako by bolo primerané.

Viem, nekončím v optimistickom duchu. Ale s obezitou ťažko žartovať. Myslite na to, keď pôjdete najbližšie do potravín kupovať jedlo pre svojich najbližších, či priamo pre seba. Nenechajte vyberať svoje chuťové poháriky. Použite rozum.

Pasívne obžerstvo

Najskôr však pohovorme o “poctivom”, vedomom objedaní sa

Riadne sa nažrať…

“Jedlo je chutné a je ho dostatok. A tak si dávam a dávam. Už viem, že som najedený, ale stále jem ďalej. Prestanem, až keď už naozaj nebudem vládať, keď už v bruchu nezostane miesto ani na jediný krátky grg. Potom prestanem jesť, inak by som praskol.”

Trocha expresívne, ale práve takto by som popísal svoje obedy, večere a iné jedlá z pred pár rokov.

Vedel som, že jem veľa, ale chutilo mi, tak čo! Bavilo ma nadžgať sa až na prasknutie. Takéto objedanie je vecou návyku. Čím viac človek zje, tým viac znesie nabudúce. Postupne si na to zvykne a nadobudne (mylný) pocit, že toľko jesť musí. Že inak by umrel od hladu. Len robustné brucho ho usvedčuje z toho, že smrť hladom tak skoro nehrozí…

Saláma z trójskeho koňa

Nie každý podľahne takým móresom, že by sa obžieral.

Veľa ľudí má svoje zmysly v poriadku a nepotrebujú sa prejedať. Dajú si opatrnú porciu – a napriek tomu sa môžu dočkať vážnej obezity. Jedia málo a priberajú snáď zo vzduchu – ako občas vravia.

Príčina býva často celkom prozaická. Nevedia skoro nič o potravinách. Dajú si jedlo, ktoré má mimoriadne vysokú koncentráciu energie. Takého pokrmu stačí zjesť len malý kúsok a nutný energetický príjem je pokrytý. Oni však nevedia, koľko si môžu dovoliť zjesť, preto zjedia mnohonásobne viac.

Máte poruke vrecko solených arašidov? Obľúbená lahôdka ku televízii. Pritom energetická denzita tejto dobroty je doslova šialená – sto gramov má asi 2 500 kJ. Bežná veľkosť vrecka s touto lahôdkou je vyše dvojnásobná (za dve hrste, oriešky sú ťažké…). Neviem, ako vy, ale ja som ju bez problémov zmárnil za jeden večer. Tým som prijal prakticky celodennú dávku energie – ale nie ako jedlo. Len, ako pochutinu, ktorá sa nezáväzne hádže do úst popri príjemnej debate s návštevou. Predtým som normálne jedol a väčšinou aj potom.

Keď kvapká masť, to je ono!

Predovšetkým tuky v potravinách mávajú na svedomí to, že prijmeme energeticky významnú dávku a pritom sme zjedli len malý kúsok…

Klasickou a vražednou kombináciou bývajú tuky spojené so sacharidmi a s cukrom. Čiže mastné a sladké – trebárs torta. Alebo mastné a slané – povedzme hranolky. Majú vysokú energetickú hodnotu a pritom sú vražedne chutné. Človek neodolá a zje oveľa viac, ako by mal.

Len si dopraj, si na návšteve…

Stačí sa pozrieť na stôl, keď prídete niekam na návštevu – ľudia väčšinou najmä na slávnostné príležitosti podávajú rôzne koncentrované energetické bomby. Syrovo – údeninové misy, zapekané palacinky, vyprážané rezne s majonézovým šalátom, či chlieb s tukom a klobásou…

Nemám proti týmto potravinám nič, chutia mi, ale sú veľmi nepríjemné práve tým, že stačí, ak si z nich doslova len zobnete a dosť. Už končíme, už sme dojedli.

To je rafinované na dnešných potravinách.

Najesť sa len do polosýta nestačí

Niektoré potraviny sa smú len okoštovať. A hoc je žalúdok prázdny a vy máte chuť pokračovať, energeticky ste už najedení… V tej chvíli pomôže zelenina. (Nie ovocie) Tou sa môžete “doraziť” a vyplniť ňou prázdny žalúdok.

Skúmajte preto vždy energetickú hodnotu pokrmov, aby sa vám nestalo, že zbytočne priberiete.

Súkromná obedová spomienka na záver

Ja som mal ešte relatívne nedávno “normu” 12 knedlí. Hodne tučného výpeku z mäsa k tomu a nakoniec mäso, bravčový bôčik, to je ono. Po takom nedeľnom obede sa hodila torta, alebo zmrzlina.

Koľko knedlí naraz zjete vy?

 

Komentáre k článku: Televízie zarábajú, ak sedíte

  1. EvaEva 1. júna 2006

    Jóóóój, Mirko, ako si ma opäť potešil a pobavil. Ako len tento článok dostať do schránok 80% rodín, ktorých popisuješ. Tu si to prečítame my, čo sme už pochopili, že komunikovať je treba verbálne a nie mľaskaním.

  2. Miro Veselý 1. júna 2006

    EvaEva: možno som článok mal skončiť vetou “pošli tento článok tridsiatim svojim známym a zbohatneš”. alebo tak nejak :-)

  3. Hacker 1. júna 2006

    Miro:
    “pošli tento článok tridsiatim svojim známym a”
    … schudnes ;-)

  4. katarina53 1. júna 2006

    Naozaj je to bohužiaľ tak, ako je to napísané. Naozaj mám chuť poslať tento článok nielen 30-tim svojim známym, ale takmer každému druhému,toľko ľudí je u nás obéznych a ešte si na tom aj zakladajú ako dobre vyzerajú. Keď vidia človeka, ktorý schudne pár kíl, hneď mu povedia ako si zostárol, vôbec Ti to nepristane. Toľko osobná skúsenosť.
    S pozdravom chudnúcim veľa zdravia a vydržať!!!

  5. evak 1. júna 2006

    Miro: velmi trefne napisy na potraviny, bolo by to ozaj treba. Preco len na cigarety? A castokrat, ked clovek nenajde na potravine popis zlozenia a pocet KJ, tak si povie, ved co…akoby to malo 0 KJ a je to prave naopak. Som si to uvedomila nedavno, ked som sa snazila kupit si v supermarkete zdravy obed. Pocet moznosti bol dost obmedzeny;)myslim na priamu konzumaciu. No hold homo sapiens dosiel do takehoto precivilizovaneho stadia, pekne sme to dopracovali veru!

  6. Miro Veselý 1. júna 2006

    evak: často si v hypermarketoch uvedomujem, koľko stien nabitých “potravinami” musím úplne ignorovať, ak sa strava má aspoň hmlisto ponášať na zdravšiu…

    katarina53: presne. ešte tým starším sa to trocha dá odpustiť, ich v mladosti učili že tučný = zdravý.

    Hacker: :-) ale nezabudnite to posielať aj s linkou na web, nech mám lepšiu navštevnosť :-)

  7. gabika 2. júna 2006

    Ako väčšina, aj tu vidím popísané naše rodinné stretnutia. Na oslave u svokrovcov som “čierna ovca”, lebo nejem zákusky, údené obložené misy a nemám rada ani sladké bublinkové vody. Keďže som tak vychovala aj deti, polovica debaty je o tom, ako som tým chúďatkám zakázala u babky a dedka jesť a ako im nedoprajem žiadnu radosť a polovica debaty sa točí okolo cien za drahé potraviny (dvaja dôchodcovia dokážu za týždeň zjesť 3 kg bravčového bôčika, lebo je najlpší) a drahé lieky (babka=130 kg, dedko 95 kg) na cukrovku, tlak a cholesterol. Keď im na to poviem, že našej 4člennej rodine stačia na týždeň 2 kg kuracích pŕs a cena čerstvej zeleniny tvorí len zlomok ceny krémových zákuskov+salám+alkoholu, tak som nenormálna a zbytočne mudrujem.

  8. Lydia 2. júna 2006

    jeeej, ty si pisal o mojej mameeee

  9. leiluska 2. júna 2006

    mirko, ty si vazne super clovek! chcem ti napisat, ze maminka pracuje na transfuzke, usek darcov krvi, tu v nitre. s tvojim dovolenim by som rada clanok vytlacila a dala ho maminke do roboty, aby ho tam nalepila a dala aj do miestnosti, kde darcovia po odbere oddychuju. ved davaju svoju krv druhym, nech aspon oni vedia, co robit pre svoje telo a teda aj pre druhych…

  10. leiluska 2. júna 2006

    juj a zabudla som, ze je samo ze pripojim aj tuto webovu adresku :)

  11. Miro Veselý 2. júna 2006

    gabika: žiaľ, to je presná klasika. lieky + veľa jedla. a potom povedia ešte niečo v tom zmysle, že zdravšia strava je pridrahá.

    leiluska: :-) ešte by ich šľak trafil…

  12. katarina53 2. júna 2006

    Gabika!
    Dúfam, že nebývate u svokrovcov a tie rodinné stretnutia sa konajú len občas. Viem si to živo predstaviť, najhoršie sú tie reči, aká ste múdra a blabla…Totiž v našej spoločnosti, kto nepije sladké, bublinkové a jedovato sfarbené nápoje vyzerá ako exot. Držím Vám palce a za nič na svete sa nedajte nikým zlomiť. Vaše deti sa Vám raz poďakujú.

  13. lucinka 2. júna 2006

    tak je, treba odolavat “posmeskom” blbych.. moj oco si doteraz mysli ze som na diete nejakej.. a pritom jem vsetko okrem prazdnych kalorii .. a zbytocnych sladkosti a inych hluposti ..

  14. leiluska 2. júna 2006

    to poznam aj mna sa babka stale pyta, kedy uz prestanem “dietovat”, aj ked ja nedietujem, len zdravo zijem. zvlastne, ze mnohym pripada zdrava strava ako dieta… ale to ze oni do seba tlacia karcinogeny a a ine “jedy” nevidia…

  15. esmis 5. júna 2006

    v den, ked som sa rozhodla venovat sa dietologii profesionalne, nahodou som navstivila McDonald a vianocne trhy.Vidiac , co ti ludia do seba pchaju,prepadla ma skepsa, ze ma moj job neuziví.A ako sa ukazalo, je to pravda.Maju ma radsej, ked predpisujem lieky ako ked im mudrujem co maju a nemaju jest ….

  16. Tilina 9. júna 2006

    Mirko, trafil si to presne. Tento článok si vytlačím a dám prečítať aj niektorým “nepripojeným”. Dík.

  17. Ofelia 11. júla 2006

    Az sa mi verit nechce, ze je to tak. Ja som celej rodine na srandu s mojou zdravou zivotospravou, pritom mam hadam najviac zdravotnch obtiazi, co sa mne penazi naplati zdrav. poistovna, hroza. Presvedcte ich potom o tom, ze robia pre svoje zdravie zle…..

  18. ajka 18. marca 2009

    presne:-DD………hopam k telke a papaaam:-DD

  19. Luc 10. februára 2010

    no ja zjem maximalne 3 knedle…a aj tak mam nadvahu 18 kil. Ale ja som zas mala uplne ine chyby v programe a odkedy som si ich uvedomila, tak uz je to coraz lepsie. Chudnem sice pomaly, ale doprajem si semtam vynimky, takze sa ani necudujem. dolezite je ze chudnem

  20. Janička 10. februára 2010

    ja ziem tak 1-2 knedle podla nalady :)

  21. Venusa 27. septembra 2010

    mala som obdobia, ked som zjedla aj celu knedlu :-D teraz sa uz kontrolujem

  22. Terézia 15. septembra 2011

    Ja zjem cca 7 knedlí. Milujem knedlíky :D. No teraz už nie x). Veď predsa chudnem.

  23. Branislav 17. septembra 2011

    Kedysi dávno to bolo aj sedem knedlí so sviečkovou. Hmm ale dostal som rozum :D

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: