Televízie zarábajú, ak sedíte

Píše Miro Veselý od roku 2004. Info...

Sedíte pred búdkou a čakáte, čo z nej vypadne. Myslím, že sa dohodneme na tom, že z nej obvykle vypadne dosť málo kvalitnej zábavy, či duchaplností. Skôr to bude len akýsi blikajúci pokus o zábavu. No nudiaci sa divák dúfa, že neskôr to snáď bude lepšie. (Nebude… Z princípu nemôže byť, o tom neskôr.)

Zatiaľ čo sedíte pred televízorom, zvykáte si na to, že sedávate pri televízore. Je to práve zvyk, nič iné. Je pohodlné prísť domov, zasadnúť a bavte ma.

Tým, že presedíte, či preležíte celý večer určite neprospejete svojmu zdraviu, ani metabolizmu. Navyše nuda pri televízore človeka priam zvádza otvoriť chladničku a dať si niečo dobré. A keby nie, je tu reklama, ktorá vám s primeranou naliehavosťou pripomenie, že je možné dať si čokoládu, krekry, či keksy.

Tým televízia spôsobí vašu fyzickú pasivitu. Po niekoľkých desiatkach večerov si telo zvykne na nečinnosť. Zlenivie. Už nie je v hre len zvyk sledovať televízor. Už nejde len o to, že ste sa odnaučili hľadať si intelektuálne, či zábavné podnety z vlastnej činnosti, či aktivity. Teraz vám už pomaly atrofuje (ochabuje) svalstvo. Slabnete aj fyzicky. Stávate sa rukojemníkom média zvaného televízia. Toto médium vás nutne potrebuje, aby plnilo svoje obchodné záujmy. Potrebujete však televízor vy? Dôkladne to zvážte.

Zisk televízií sa generuje z reklamy už desiatky rokov. Zdá sa, že to funguje. Televízia divákom niečo ukáže v reklame a oni to idú kúpiť. V istom zmysle sa teda dá povedať, že televízia (aj časopisy, rozhlas…) nás programujú. Programujú, čo si budeme chcieť ísť skúsiť, pozrieť, kúpiť.

Mnoho ľudí popiera, že by sa nechali ovplyvniť reklamou. Keby to však bola pravda, firmy by do reklamy neinvestovali ohromujúce čiastky. Jednoducho – funguje to. Čo je v reklame, to sa predáva.

Ak to vidíme v tomto uhle, tak televízor je niečo podobné, ako pasca. Lapí vás. Večer vás zbaví času a rozhovoru s rodinou. Cez deň nakúpite čo ste videli v reklame – televízor vás zbaví peňazí. Večer si za sladkej nečinnosti pochrumkáte svoje nakúpené dobroty. Televízor vás zbaví pohybu, vašej dobrej postavy a neskôr aj zdravia.

Viem, televízor sám za nič nemôže. Vinný je stále len človek, ktorý dovolí sám sebe tučnieť. Ale priznajme si, že televízor je zákerná sila, ktorá lapila obyvateľstvo celej planéty a usadila každého v jeho izolovanej bytovej jednotke pred obrazovku. Od nej očakávame aspoň trocha sledovateľnú zábavu. A stávame sa nesamostatní v tak dôležitej dimenzii, ako organizácia vlastného programu.

Závislosť sa buduje najlepšie tak, ak tých dobrých relácií a momentov je poskromne. Divák si tak navykne, že nejde ani tak o zábavu, ako skôr o čakanie na tie dobré momenty. Keby totiž televízia bola len na 100% zábavná, divák by sa rýchlo unavil. Zábavu bydržíme zhruba hodinu a pol. Potom sa vyčerpáme a je koniec. Televízor bliká – tým si stále vyžaduje našu pozornosť. Zvyknete si na to a začnete pri ňom sedieť.

Ono by to bolo až komické, keby sa nejednalo o skutočnosť.

Predstavte si situáciu, kedy staršia pani narieka na spuchnuté nohy a pritom je presolenú domácu polievku s poctivými okami oleja. Potom sa nechá počuť, aké drahé lieky musí kupovať, lebo srdce už neslúži, tlak je vysoký. To už sedí pri hlavnom jedle – rezeň so zemiakovým šalátom. Keď ho dojedá, ponosuje sa na žlčník – tiež už veľmi neslúži, ale pridá si ešte trocha majonézového šalátu. Veď viete, tá cibuľka je v ňom taká skvelá… Neskôr sa sťažuje na privysokú hmotnosť – to práve sedí pri krémeši s kávou. Poobede prejde téma na celkové zdravotné problémy a hlavne tá cukrovka. Tá vie potrápiť. To už sedí v kresle s malými koláčikmi na dosah ruky. Podvečer sa téma zvrtne na operácie srdca a bajpasy. K nej sa podáva obložená misa – sendviče s vajíčkami a salámou, syr, šunka. A ten cholesterol! Na ten treba tiež kupovať tých liekov! A aké sú drahé.

Myslím, že takýto obraz poznáte viacerí.

Mnoho ľudí sa ponosuje na cenu liekov a pritom jedia celkom nezmyselným spôsobom potraviny, ktoré spôsobujú presne tie zdravotné ťažkosti, na ktoré sa títo ľudia sťažujú. Žiaľ mnoho ľudí si nedokáže (alebo nechce?) tieto fakty spojiť. Možno je to len neinformovanosť, možno nechcú poznať pravdu. Ale spásať nekvalitnú stravu v nadbytočných dávkach je zdraviu škodlivé.

Na cigaretách sú dnes bežne nápisy varujúce pred ich používaním. Škoda, že nevidíme nápisy napríklad na cukre “pravidelná konzumácia poškodzuje zdravie”. Na údeninách “častá konzumácia môže vážne poškodiť zdravie a navodiť rakovinu”. Na diétnej saláme a lacných párkoch “sme chutné a radi upcháme vaše cievy”. Na kokakole “pozor na vznik závislosti, celkom nevhodné pre deti a dospelých”. Na televízore “vyvolávam závislosť a obezitu”. Na mobilnom telefóne “spôsobujem poruchu pozornosti a u mladých urýchľujem obezitu”.

Zvyk je železná košeľa. Máte poruke vrecko solených arašidov? Obľúbená lahôdka ku televízii. Pritom energetická hustota tejto dobroty je doslova šialená – sto gramov má asi 2 500 kJ. Bežná veľkosť vrecka s touto lahôdkou je vyše dvojnásobná (za dve hrste, oriešky sú ťažké…). Neviem, ako vy, ale ja som ju bez problémov zmárnil za jeden večer. Tým som prijal prakticky celodennú dávku energie – ale nie ako jedlo. Len, ako pochutinu, ktorá sa nezáväzne hádže do úst popri príjemnej debate s návštevou. Predtým som normálne jedol a väčšinou aj potom.

No a po televízii prišiel… MOBIL!

Najmä mládež teraz už televíziu sleduje menej. Človek by si až od úľavy vydýchol. Lenže namiesto toho sledujú svoj mobil. Tu sú problémy dosť podobné televízoru. Aj mobil vás invalidizuje. Namiesto pohybu ste niekde skrčení a hladkáte displej.

Súčasnej generácii sa preto už hovorí aj “sklonené hlavy”. Videl som aj slovné spojenie “es-em-es-kový krk”. Dlhodobé pozeranie sa na mobil a písanie si správ spôsobuje zmeny v krčnej chrbtici. Najskôr sa mení len svalstvo, neskôr sa objavia prvé bolesti.

Chudnutie s úspechom - balík kníh

Keď si kúpite tento balík, získate:

  • 5 kníh Mira Veselého s podpisom.
  • USB kľúč v tvare kreditnej karty s nahrávkami.
  • Plus ručne maľovanú záložku.
  • Plus dobrý pocit, že ste podporili autora :-)

Mobil je teda po stránke závislosti podobným problémom, ako televízor.

  • Uviaže vás v nepohyblivej polohe (stúpa riziko obezity)
  • Valí na vás množstvo bezvýznamných informácií a zahltí vašu pracovnú pamäť.
  • Trvale pripomína, že sa mu máte venovať.

To je prostredie, ktoré je pre používateľov značne nevýhodné. Je len problém, že potrvá ešte najmenej pár rokov, kým si to ľudia uvedomia. Ono je totiž vcelku príjemné prokrastinovať.

O autorovi článku: Zdravej výžive a chudnutiu sa venujem od roku 2004. Vydal som postupne niekoľko kníh o chudnutí. Najnovšia sa volá Jedálniček na chudnutie a sú v nej všetky potrebné informácie o chudnutí, ktoré čitateľ potrebuje na to, aby dosiahol výsledky. Pre tých, čo si knihu nechcú kúpiť je tu tento web. Nájdete tu všetky informácie bezplatne. V článkoch a knihách vychádzam z poznatkov z klinickej obezitológie, odporúčaní WHO. Informácie priebežne konzultujem s lekármi aj fyzioterapeutmi a preto by malo byť bezpečné, ak sa nimi bude riadiť dospelý a zdravý, len obézny človek. Pred chudnutím je ale vhodné, aby ste sa vždy poradili aj so svojím lekárom.
Dátum aktualizácie článku: 15. januára 2019

 

Komentáre k článku: Televízie zarábajú, ak sedíte

  1. EvaEva 1. júna 2006

    Jóóóój, Mirko, ako si ma opäť potešil a pobavil. Ako len tento článok dostať do schránok 80% rodín, ktorých popisuješ. Tu si to prečítame my, čo sme už pochopili, že komunikovať je treba verbálne a nie mľaskaním.

  2. Miro Veselý 1. júna 2006

    EvaEva: možno som článok mal skončiť vetou “pošli tento článok tridsiatim svojim známym a zbohatneš”. alebo tak nejak :-)

  3. Hacker 1. júna 2006

    Miro:
    “pošli tento článok tridsiatim svojim známym a”
    … schudnes ;-)

  4. katarina53 1. júna 2006

    Naozaj je to bohužiaľ tak, ako je to napísané. Naozaj mám chuť poslať tento článok nielen 30-tim svojim známym, ale takmer každému druhému,toľko ľudí je u nás obéznych a ešte si na tom aj zakladajú ako dobre vyzerajú. Keď vidia človeka, ktorý schudne pár kíl, hneď mu povedia ako si zostárol, vôbec Ti to nepristane. Toľko osobná skúsenosť.
    S pozdravom chudnúcim veľa zdravia a vydržať!!!

  5. evak 1. júna 2006

    Miro: velmi trefne napisy na potraviny, bolo by to ozaj treba. Preco len na cigarety? A castokrat, ked clovek nenajde na potravine popis zlozenia a pocet KJ, tak si povie, ved co…akoby to malo 0 KJ a je to prave naopak. Som si to uvedomila nedavno, ked som sa snazila kupit si v supermarkete zdravy obed. Pocet moznosti bol dost obmedzeny;)myslim na priamu konzumaciu. No hold homo sapiens dosiel do takehoto precivilizovaneho stadia, pekne sme to dopracovali veru!

  6. Miro Veselý 1. júna 2006

    evak: často si v hypermarketoch uvedomujem, koľko stien nabitých “potravinami” musím úplne ignorovať, ak sa strava má aspoň hmlisto ponášať na zdravšiu…

    katarina53: presne. ešte tým starším sa to trocha dá odpustiť, ich v mladosti učili že tučný = zdravý.

    Hacker: :-) ale nezabudnite to posielať aj s linkou na web, nech mám lepšiu navštevnosť :-)

  7. gabika 2. júna 2006

    Ako väčšina, aj tu vidím popísané naše rodinné stretnutia. Na oslave u svokrovcov som “čierna ovca”, lebo nejem zákusky, údené obložené misy a nemám rada ani sladké bublinkové vody. Keďže som tak vychovala aj deti, polovica debaty je o tom, ako som tým chúďatkám zakázala u babky a dedka jesť a ako im nedoprajem žiadnu radosť a polovica debaty sa točí okolo cien za drahé potraviny (dvaja dôchodcovia dokážu za týždeň zjesť 3 kg bravčového bôčika, lebo je najlpší) a drahé lieky (babka=130 kg, dedko 95 kg) na cukrovku, tlak a cholesterol. Keď im na to poviem, že našej 4člennej rodine stačia na týždeň 2 kg kuracích pŕs a cena čerstvej zeleniny tvorí len zlomok ceny krémových zákuskov+salám+alkoholu, tak som nenormálna a zbytočne mudrujem.

  8. Lydia 2. júna 2006

    jeeej, ty si pisal o mojej mameeee

  9. leiluska 2. júna 2006

    mirko, ty si vazne super clovek! chcem ti napisat, ze maminka pracuje na transfuzke, usek darcov krvi, tu v nitre. s tvojim dovolenim by som rada clanok vytlacila a dala ho maminke do roboty, aby ho tam nalepila a dala aj do miestnosti, kde darcovia po odbere oddychuju. ved davaju svoju krv druhym, nech aspon oni vedia, co robit pre svoje telo a teda aj pre druhych…

  10. leiluska 2. júna 2006

    juj a zabudla som, ze je samo ze pripojim aj tuto webovu adresku :)

  11. Miro Veselý 2. júna 2006

    gabika: žiaľ, to je presná klasika. lieky + veľa jedla. a potom povedia ešte niečo v tom zmysle, že zdravšia strava je pridrahá.

    leiluska: :-) ešte by ich šľak trafil…

  12. katarina53 2. júna 2006

    Gabika!
    Dúfam, že nebývate u svokrovcov a tie rodinné stretnutia sa konajú len občas. Viem si to živo predstaviť, najhoršie sú tie reči, aká ste múdra a blabla…Totiž v našej spoločnosti, kto nepije sladké, bublinkové a jedovato sfarbené nápoje vyzerá ako exot. Držím Vám palce a za nič na svete sa nedajte nikým zlomiť. Vaše deti sa Vám raz poďakujú.

  13. lucinka 2. júna 2006

    tak je, treba odolavat “posmeskom” blbych.. moj oco si doteraz mysli ze som na diete nejakej.. a pritom jem vsetko okrem prazdnych kalorii .. a zbytocnych sladkosti a inych hluposti ..

  14. leiluska 2. júna 2006

    to poznam aj mna sa babka stale pyta, kedy uz prestanem “dietovat”, aj ked ja nedietujem, len zdravo zijem. zvlastne, ze mnohym pripada zdrava strava ako dieta… ale to ze oni do seba tlacia karcinogeny a a ine “jedy” nevidia…

  15. esmis 5. júna 2006

    v den, ked som sa rozhodla venovat sa dietologii profesionalne, nahodou som navstivila McDonald a vianocne trhy.Vidiac , co ti ludia do seba pchaju,prepadla ma skepsa, ze ma moj job neuziví.A ako sa ukazalo, je to pravda.Maju ma radsej, ked predpisujem lieky ako ked im mudrujem co maju a nemaju jest ….

  16. Tilina 9. júna 2006

    Mirko, trafil si to presne. Tento článok si vytlačím a dám prečítať aj niektorým “nepripojeným”. Dík.

  17. Ofelia 11. júla 2006

    Az sa mi verit nechce, ze je to tak. Ja som celej rodine na srandu s mojou zdravou zivotospravou, pritom mam hadam najviac zdravotnch obtiazi, co sa mne penazi naplati zdrav. poistovna, hroza. Presvedcte ich potom o tom, ze robia pre svoje zdravie zle…..

  18. ajka 18. marca 2009

    presne:-DD………hopam k telke a papaaam:-DD

  19. Luc 10. februára 2010

    no ja zjem maximalne 3 knedle…a aj tak mam nadvahu 18 kil. Ale ja som zas mala uplne ine chyby v programe a odkedy som si ich uvedomila, tak uz je to coraz lepsie. Chudnem sice pomaly, ale doprajem si semtam vynimky, takze sa ani necudujem. dolezite je ze chudnem

  20. Janička 10. februára 2010

    ja ziem tak 1-2 knedle podla nalady :)

  21. Venusa 27. septembra 2010

    mala som obdobia, ked som zjedla aj celu knedlu :-D teraz sa uz kontrolujem

  22. Terézia 15. septembra 2011

    Ja zjem cca 7 knedlí. Milujem knedlíky :D. No teraz už nie x). Veď predsa chudnem.

  23. Branislav 17. septembra 2011

    Kedysi dávno to bolo aj sedem knedlí so sviečkovou. Hmm ale dostal som rozum :D

Pridajte komentár:

Máte otázku, alebo chcete k článku niečo doplniť? Napíšte to sem. Odpoviem čo najskôr.

Vyplňte ešte: