Sedíte pred búdkou a čakáte, čo z nej vypadne. Myslím, že sa dohodneme na tom, že z nej obvykle vypadne dosť málo kvalitnej zábavy, či duchaplností. Skôr to bude len akýsi blikajúci pokus o zábavu. No nudiaci sa divák dúfa, že neskôr to snáď bude lepšie. (Nebude... Z princípu nemôže byť, o tom neskôr.)
Tým, že presedíte, či preležíte celý večer určite neprospejete svojmu zdraviu, ani metabolizmu. Navyše nuda pri televízore človeka priam zvádza otvoriť chladničku a dať si niečo dobré. A keby nie, je tu reklama, ktorá vám s primeranou naliehavosťou pripomenie, že je možné dať si čokoládu, krekry, či keksy.
Tým televízia spôsobí vašu fyzickú pasivitu. Po niekoľkých desiatkach večerov si telo zvykne na nečinnosť. Zlenivie. Už nie je v hre len zvyk sledovať televízor. Už nejde len o to, že ste sa odnaučili hľadať si intelektuálne, či zábavné podnety z vlastnej činnosti, či aktivity. Teraz vám už pomaly atrofuje (ochabuje) svalstvo. Slabnete aj fyzicky. Stávate sa rukojemníkom média zvaného televízia. Toto médium vás nutne potrebuje, aby plnilo svoje obchodné záujmy. Potrebujete však televízor vy? Dôkladne to zvážte.
Zisk televízií sa generuje z reklamy už desiatky rokov. Zdá sa, že to funguje. Televízia divákom niečo ukáže v reklame a oni to idú kúpiť. V istom zmysle sa teda dá povedať, že televízia (aj časopisy, rozhlas...) nás programujú. Programujú, čo si budeme chcieť ísť skúsiť, pozrieť, kúpiť.
Mnoho ľudí popiera, že by sa nechali ovplyvniť reklamou. Keby to však bola pravda, firmy by do reklamy neinvestovali ohromujúce čiastky. Jednoducho - funguje to. Čo je v reklame, to sa predáva.
Ak to vidíme v tomto uhle, tak televízor je niečo podobné, ako pasca. Lapí vás. Večer vás zbaví času a rozhovoru s rodinou. Cez deň nakúpite čo ste videli v reklame – televízor vás zbaví peňazí. Večer si za sladkej nečinnosti pochrumkáte svoje nakúpené dobroty. Televízor vás zbaví pohybu, vašej dobrej postavy a neskôr aj zdravia.
Viem, televízor sám za nič nemôže. Vinný je stále len človek, ktorý dovolí sám sebe tučnieť. Ale priznajme si, že televízor je zákerná sila, ktorá lapila obyvateľstvo celej planéty a usadila každého v jeho izolovanej bytovej jednotke pred obrazovku. Od nej očakávame aspoň trocha sledovateľnú zábavu. A stávame sa nesamostatní v tak dôležitej dimenzii, ako organizácia vlastného programu.
Ono by to bolo až komické, keby sa nejednalo o skutočnosť.
Predstavte si situáciu, kedy staršia pani narieka na spuchnuté nohy a pritom je presolenú domácu polievku s poctivými okami oleja. Potom sa nechá počuť, aké drahé lieky musí kupovať, lebo srdce už neslúži, tlak je vysoký. To už sedí pri hlavnom jedle - rezeň so zemiakovým šalátom. Keď ho dojedá, ponosuje sa na žlčník - tiež už veľmi neslúži, ale pridá si ešte trocha majonézového šalátu. Veď viete, tá cibuľka je v ňom taká skvelá... Neskôr sa sťažuje na privysokú hmotnosť - to práve sedí pri krémeši s kávou. Poobede prejde téma na celkové zdravotné problémy a hlavne tá cukrovka. Tá vie potrápiť. To už sedí v kresle s malými koláčikmi na dosah ruky. Podvečer sa téma zvrtne na operácie srdca a bajpasy. K nej sa podáva obložená misa - sendviče s vajíčkami a salámou, syr, šunka. A ten cholesterol! Na ten treba tiež kupovať tých liekov! A aké sú drahé.
Myslím, že takýto obraz poznáte viacerí.
Mnoho ľudí sa ponosuje na cenu liekov a pritom jedia celkom nezmyselným spôsobom potraviny, ktoré spôsobujú presne tie zdravotné ťažkosti, na ktoré sa títo ľudia sťažujú. Žiaľ mnoho ľudí si nedokáže (alebo nechce?) tieto fakty spojiť. Možno je to len neinformovanosť, možno nechcú poznať pravdu. Ale spásať nekvalitnú stravu v nadbytočných dávkach je zdraviu škodlivé.
Zvyk je železná košeľa. Máte poruke vrecko solených arašidov? Obľúbená lahôdka ku televízii. Pritom energetická hustota tejto dobroty je doslova šialená - sto gramov má asi 2 500 kJ. Bežná veľkosť vrecka s touto lahôdkou je vyše dvojnásobná (za dve hrste, oriešky sú ťažké...). Neviem, ako vy, ale ja som ju bez problémov zmárnil za jeden večer. Tým som prijal prakticky celodennú dávku energie - ale nie ako jedlo. Len, ako pochutinu, ktorá sa nezáväzne hádže do úst popri príjemnej debate s návštevou. Predtým som normálne jedol a väčšinou aj potom.
No a po televízii prišiel... MOBIL!
Najmä mládež teraz už televíziu sleduje menej. Človek by si až od úľavy vydýchol. Lenže namiesto toho sledujú svoj mobil. Tu sú problémy dosť podobné televízoru. Aj mobil vás invalidizuje. Namiesto pohybu ste niekde skrčení a hladkáte displej.
Súčasnej generácii sa preto už hovorí aj "sklonené hlavy". Videl som aj slovné spojenie "es-em-es-kový krk". Dlhodobé pozeranie sa na mobil a písanie si správ spôsobuje zmeny v krčnej chrbtici. Najskôr sa mení len svalstvo, neskôr sa objavia prvé bolesti.
Mobil je teda po stránke závislosti podobným problémom, ako televízor.
- Uviaže vás v nepohyblivej polohe (stúpa riziko obezity)
- Valí na vás množstvo bezvýznamných informácií a zahltí vašu pracovnú pamäť.
- Trvale pripomína, že sa mu máte venovať.
To je prostredie, ktoré je pre používateľov značne nevýhodné. Je len problém, že potrvá ešte najmenej pár rokov, kým si to ľudia uvedomia. Ono je totiž vcelku príjemné prokrastinovať.
