Je to normálne?

[chilli]

Akonáhle mám v dosahu nejaké sladkosti, neviem sa ovládnuť, musím ich jesť a neviem prestať, kým všetky nezmiznú. Už som ich aj prestala kupovať, ale stále nám niekto prinesie, alebo manžel nakúpi, kvôli deťom treba, nech majú po tréningu, kvôli návštevám treba... Jednoducho vždy sa nájde nejaký dôvod, prečo to kúpiť a keď už sú doma, ja sa nedokážem ovládnuť, zjem aj pol kila čokolády za pol hodiny, až mi je z toho zle, ale prejde hodina, troška vytrávim, a už pojedám ďalšiu... Kilový téglik nugety som zjedla na posedenie, ani 20 minút mi to netrvalo. A keď skutočne nie je nič sladké, tak vyjedám obyčajný cukor. Je to podla vás normálne, alebo už je to nejaká porucha? Neviem, ako proti tomu bojovať, aby som tie chute nemala...
Samozrejme mám vďaka tomu problémy s váhou, minulý rok som horko-ťažko schudla 7kg za pol roka a prešlo pár mesiacov, už mám 3kg naspäť (mám teraz 66kg pri výške 155cm). Skúšala som sa riadiť týmito radami, jesť pravidelne, zeleninu a bielkoviny, ale vôbec mi to nechutí, neviem vymyslieť aspoň ako-tak chutné jedlá hoc len na jeden deň, a ten pocit, že kadečo musím či nemôžem, mi ešte viac zosilňuje tie chute na sladké. Vlastne kedykoľvek mám nejaký stres, tak hneď musí byť sladké a práve aj táto raciostrava je pre mňa stres, lebo sa musím nútiť do nechutných jedál, a už vopred mi je jasné, že to nezvládnem. Chutí mi len veľmi málo jedál, zelenina prakticky žiadna, žiadne strukoviny, takmer žiadne ovocie, máloktoré jedlá z mäsa, celozrnné vôbec nič, z mliečnych výrobkov iba niektoré syry a smotana, žiadne koláče a takmer žiadne pečivo...

[aninka]

Hm, to je tazke... Podla mna ti nic nechuti prave kvoli tomu, ze si zvyknuta na prilis intenzivne sladke chute. Potom je kazda mrkva hnusny polystyren... Jedine riesenie, ako z toho vypadnut, je na nejaky cas sa sladkeho vzdat uplne (akoze fakt uplne, ziadne keksiky, kolaciky, cukor), chute sa znormalizuju.

A znova pisem to iste (uz som s tym asi trapna, ale co uz) - raciostrava nema byt jednorazova dieta, ale zivotny styl. Je treba najst jedla, ktore su vyhovujuce z chutovej aj vyzivovej stranky, skusat nove potraviny. A hlavne si uvedomit, ze pristupovat k "zdravemu" jedlu ako k nechutnejsej alternative "dobreho nezdraveho" je...proste zle. Mozem uprimne povedat, ze vacsina "dobrych nezdravych" jedal ide mimo mna, tak isto ako keksy s mastnou naplnou, vyprazane rezne, slanina v kazdej omacke a podobne. Da sa k tomu dopracovat, len je treba brat ako spojenca zdrave jedlo, a nie sladkosti. (neviem, ci toto moje filozofovanie niekomu pomoze, ale vidim v tom proste hlavny problem)

A ak je to nezvladatelne, moze pomoct psycholog...

[jazu]

Ahoj chilli, musim sa priznat, ze epizoda s kelimkom nutely mi je znama... Mne pomohli dve veci.
Prvou bolo, ze som identifikovala (a hlavne uprimne si priznala) dovod, preco som sa prejedala - zajedala som nudu a...nazvime to osamelost. Myslim, ze to priznanie dovodu pred sebou samou bol najdolezitejsi krok pre mna, lebo som si zaroven priznala, ze sladkosti a pukance moj problem nevyriesia...
Druhym krokom bol prechod na zdravsiu stravu, nehovorim uplne zdravu, lebo obcas si dam aj cheesecake, kusok kolaca pri oslave v praci alebo vino...
Bola som vsak az prekvapena, ako velmi sa znizila moja chut na sladke, ked som zacala ranajkovat a zaradila som do jedalnicka ovsene vlocky a otruby. Napriklad sladkaste su aj tieto ranajky - ovsene vlocky sparim vriacou vodou nech zmaknu, pridam jogurt a susene brusnice. Keby si do toho dala napriklad zrely banan, bude to sladsie.
Alebo vyskusaj instantne ovsene kase na ranajky, sacok zalejes vriacou vodou, je to rychle a podla mna aj dobre. Ked si zalejem v robote malinovu kasu, chodia kolegovia nuchat do kuchynky, co to tam tak vyborne vonia .
Inak niekde som citala, ze od cukru sa da 'vypestovat' uplne regulerna zavislost. Takze uspesnost 'odvykacky' asi bude velmi zavisiet od toho, ako velmi to chces zmenit.
Ak by si chcela, skus napisat, co konkretne ti chuti, teda okrem nutely a podobne . Mozme skusit spolu vymysliet nieco, co bude o trosku zdravsie a pritom chutne pre teba...

[chilli]

Čo mi chutí?
Mäso na prírodno, alebo pečené, čína. Dusené nie, ani varené z polievky. Vyprážané tiež nie, ryby vôbec, iba grilovaný losos. Tuniak tak na pizzi. Zjem aj šunku, ale nesmú tam byť šlachy, tuk, len takú hladšiu, napr. kuraciu. Bravčová mi je moc slizká.
Zo zeleniny zjem zemiaky, kápiu, paradajky iba v sezóne, kyslé uhorky. Ešte cibuľu a cesnak v malom množstve. So zaťatými zubami sa dá nejaký hlávkový šalát, kapusta (iba čerstvá biela, žiadna iná ani po úpravách), uhorka, mrkva z polievky ak je sladká - to sú jedlá, čo mi síce nechutia, ale zvládnem ich zjesť.
Ovocie - asi 3 druhy jabĺk, pomaranče, banány, hrozno. Potom ešte pár takých druhov, čo sa nedajú v zime zohnať. Sušené hrozienka, brusnice, sem-tam ananás.
Obilniny - zjem presladenú ovsenú kašu, jeden konkrétny druh bieleho chleba, raz za čas biele rožky.
Ešte jedávam cestoviny, ale iba biele, s nejakou smotanovou omáčkou, múčne jedlá - palacinky, halušky, pirohy.
Z mliečnych výrobkov mlieko, smotana, niektoré syry, zvládam jogurt, a samozrejme rôzne pribináky.

Ja som ochotná jesť aj iné veci, len mám problém, že ma z mnohých až napína, ako mi nechutia. Napríklad som si dala ovsáky s mliekom, to sa dalo (akože fuj, ale zjem), no a potom som skúsila ovsáky s jogurtom a to ma už naplo, pritom to chuťovo vôbec nebolo horšie, než s mliekom. To isté napríklad mrkvový šalát, ani by nebol chuťovo zlý, ale napínalo ma pri každom hlte. Aj tu som si našla v téme o vhodných jedlách pár receptov, čo sa mi pozdávali, ale potom som to z rovnakého dôvodu nedokázala zjesť. No a keď si predstavím, že budem 5-6x denne jesť veci, z ktorých mi je na vracanie, tak ma to úplne odradí.

aninka, máš úplnú pravdu, len ako to spraviť, nejesť vôbec sladkosti? Keď to na mňa príde, tak sa nedokážem na nič sústrediť, som nevrlá, stále myslím len na to, že chcem svoju "dávku". Asi je to už naozaj závislosť. Každý deň začnem s tým, že dnes to už dokážem, nezjem nič sladké, a najneskôr hneď po obede zlyhám. Pritom vtedy ani nie som hladná, aj si dávam žuvačky, umyjem si zuby po obede, upratujem alebo niečo robím, len aby ma tie chute neobchádzali. Nič nepomáha.

jazu, ja som na materskej, tiež ma obchádza nuda, osamelosť, k tomu neskutočná únava. Niečo na tom bude. Skúsim určite tie raňajky, myslíš, že napr. také sparené ovsáky, ako spomínaš, a k tomu strúhané jablko, by boli dobré raňajky? Alebo ich mám radšej zaliať mliekom?

[aninka]

chilli, no, to mas tazke. A jes cez den dost? Mne napriklad prichadzaju chute na blbosti, ked mam nizky prijem - organizmus je hladny, takze chce rychly zdroj energie. Nemohla by si si vyskladat jedalnicek z toho, co ti chuti, aby si mala na den dostatok? Sice to mozno nebude idealne, ale stale lepsie, ako sa napchavat sladkym...

A druha vec - proste doma nemat sladke. Vysvetlit to manzelovi, pripadne aj detom, a dat si odvykacku. Navstevy bez keksov preziju (neverila by si, kolko ludi je nadsenych, ked dostanu namiesto chipsov a kolacov nakrajanu mrkvu ).

A k tej nude doma - chodis niekam cvicit, alebo na prechadzky? Alebo - skusala si cvicit doma? Neviem, ci to pomoze aj tebe, ale ja ked si poriadne zacvicim, tak sa mi potom nechce to "pokazit" tym, ze sa nacpem niecim sladkym. Vacsinou potom na to ani nemam chut. A ked na sladkosti stale myslis, nedala by sa odputat pozornost? Nieco si citat, ist si zabehat, zavolat niekomu, dat si vanu alebo nieco take?

Ale ak mas fakt pocit, ze je to zavislost, ktoru nedokazes kontrolovat, a si si ista, ze to nie je len tym, ze by sa ti nechcelo vzdat sa svojho "pohodlia" so sladkostami, tak fakt skus nejaku odbornu pomoc. Moze to byt vsetko mozne, od "klasickej" zavislosti po kompenzovanie si niecoho, ale do toho sa nechcem pustat, lebo na to nemam dostatocne vzdelanie ani skusenosti. Pretoze ak na sladkosti myslis fakt od rana, a poobede uz sa nimi napchavas, tak to je proste problem - a nielen v tom, ze priberas, ale aj v tom, ze si nedokazes odopriet taku "malickost" a trpis kvoli tomu.

[chilli]

Asi mám nízky príjem, teda bez sladkostí určite, často aj naschvál zjem iba málo, aby som si ušetrila kalórie na tie moje nájazdy. Sladkosti som skúšala nekupovať, nemať doma. Vlastne tak to je už asi rok, že nemáme takmer nič, ale mám pocit, že potom keď sa ku niečomu dostanem, je to ešte horšie. A navyše keď si nedám nič, som nervózna, výbušná až do večera.
Odpútať pozornosť skúšam zakaždým, občas sa podarí, že si poobede pospím, potom lahšie vydržím, alebo keď sme celý deň mimo domu. Väčšinou som doma, pred sebou obyčajné domáce práce, bežné povinnosti, hranie s dieťaťom, čo je poriadna nuda, a tak sa celá pozornosť sa sústredí len na to jedno, neviem na to prestať myslieť. Ja som si vždy myslela, že som len nedisciplinovaná, rozmaznaná, ale čím viac sa pokúšam odolať, tým horšie, nesústredenosť, nervozita, preto ma už napadlo, či to nie je nejaká porucha.
Chodím iba 2x denne s dieťaťom do a zo školy a s tým mladším máme potom prechádzku, ale len pomaličky, on ešte nevie ísť rýchlo. Ináč nešportujem, nemám kde nechať deti. Doma som skúšala, ale nenašla som nič zábavné, čo by sa dalo robiť doma. Keď športujem, tak si potom práveže poviem, že som niečo vycvičila, tak si môžem dať sladkosť. Kedysi sme športovali, mala som nejaké koníčky, nič z toho sa však nedá robiť pri deťoch a mňa to ubíja, nemám sa čomu venovať, vlastne ma nič nebaví, z ničoho som sa už dávno netešila, naozaj je možné, že si len toto kompenzujem tými sladkosťami.

[aninka]

Chilli, ja by som na tvojom mieste skusila poriadne jest (tzn zelenina, bielkoviny, rozumne sacharidy, ziadne sladkosti), da sa tym zasytit tak, ze potom clovek uz nema chut na nic, lebo to nema kam dat Skus si to schvalne pocitat, nastav sa na nejakych 8000 kJ denne, a uvidis, ci to nepomoze. Skus si davat pozor hlavne na dostatok sacharidov (ja ked ich mam malo, ci uz cielene alebo nahodou, tak som nervozna a unavena, to je normalne). Skus si proste vsetko nachystat tak, ze so sladkostami nepocitas, a vydrz aj dlhsie ako par dni. Naplanuj si jedla, ktore ti chutia hlavne, nenut sa do niecoho, co ti nechuti.

Co sa tyka cvicenia, tak som pocula velmi dobre ohlasy na toto - https://www.odhlavyazkpate.cz/novorocni-vyzva/ (je tam odkaz na videa na youtube). Je to denne necela polhodinka, to sa da stihnut snad vzdy, a podla vsetkeho je to slusna makacka. Tak ak nestihas ist nikam von, taketo cvicenia nie su zle... Chcela som s tym tiez zacat, ked dochadzali peniaze na fitko, ale zistila som, ze som tehotna, tak sa to zatial odklada.

Inac, este k tomu casu - manzel nemoze na chvilu postrazit deti? Aby si sa isla aspon von prebehnut, alebo pokecat s kamaratkou/kamaratom, popripade chodit na nejaky kurz (cojaviem, jazykovy alebo aerobik?). Z tvojich prispevkov na mna ide strasna unudenost, rezignacia, proste ze si zatvorena doma a vsetko je v haji, a ze si nastavena tak, ze ta proste nic nebude bavit. Akoze v style "pobavte ma niekto", to potom chapem, ze sa nudis (pretoze ked si clovek nenajde zabavu alebo zaujem sam, tak sa ostatni mozu aj pretrhnut, ale nepomoze to). Neber to prosim ako nejaku kritiku alebo utok, len konstatujem, co vidim/citam, a pripada mi to ako strasna skoda, pretoze zajedat to sladkostami je jedno z najhorsich rieseni :-/

[chilli]

aninka, ďakujem ti za tvoje rady. To cvičenie určite vyskúšam. A skúsim jesť viac, akoby som nerátala s prehreškami, snáď sa to zlepší.
S tou unudenosťou máš pravdu, ja som vždy bola veľmi aktívna, robila som všetko možné naraz, druhých ťahala... ale prišlo pár zmien a ja sa teraz neviem spamätať, naštartovať, bránim sa tomu ako sa dá, skúšam rôzne aktivity, aj v materskom centre pomáham, doma sa realizujem pri varení, skúšala som aj ručné práce, ale výsledok katastrofálny, vyrábam deťom hračky, pestujem bylinky, prerábam byt, učím sa taliančinu, čítam, ale všetko sú to také činnosti, že tam nie je ten vzťah, robím to aby som niečo robila, a nie preto, že ma baví tá konkrétna činnosť. Nie som zvyknutá na toľko voľna a nejako to neviem spracovať.
Manžel je v práci 10-12h denne, prichádza neskoro a potom už kurzy nebývajú, kamošky tu nemám, odsťahovali sme sa, tak s nimi sa bavíme len cez ICQ. Keď som úplne celý deň sama, tak mi je ľúto zabiť večer čas zase sama, radšej si aspoň trochu pokecám s mužom. Občas niekam vypadnem, to áno, ale nedá sa nič pravidelné, keď nikdy vopred neviem, koľko bude v práci.
A aby som nezabudla, gratulujem k tehotenstvu, to je tvoje prvé?

[Priska]

Ahoj Chilli, ak mozem zapojim sa do debatky... aj ja som bola taka ze som si cielene vymyslala aktivity, aby som vyplnila to "prazdno" co som mala v sebe, napr. vela som jedla sladkeho, potom som vela cvicila, potom vela riadila, ucila sa, citala... ale ziadna ta "cinnost" ma neuspokojila, az raz som nadabila na dobru knizku, ktora ma posunula v mysleni trocha inak... ze vlastne stale som v ocakavani nejakej zmeny, ktora ma prist z "vonka" a pritom som to mala vsetko v sebe... Teraz mi je omnoho lepsie a to som sa teda dost natrapila... ak teda rada citas, odporucam https://www.martinus.sk/?uItem=123651

[aninka]

Chilli, to je teda aktivit Ale vies co, celkom ta chapem. Tiez som mala nejaky cas pocit takeho prazdna, ked som sa po skole prestahovala za pracou a chlapom z mesta, ktore som uplne milovala (a mala tam kopu aktivit), do mesta, ktore doteraz neznasam. Ale Priska to napisala velmi dobre, tu knihu som sice necitala, ale je to mozno zhruba to, co som sa snazila vyjadrit - ze sa neda cakat na "zasah zvonku", je treba zacat od seba, skor ponukat ostatnym, co mas, a naplnenie potom pride tak nejak samo Ja teda nemam moc rada take knihy a pristupy, ktore su prilis zamerane na to, aby clovek sledoval svoje vnutro (je to v rozpore s mojou vierou), ale to sem nepatri.

Rozmyslala som inac, co vlastne robila moja mama, ked bola s nami doma (dost dlho, nesla do prace po 3 rokoch materskej) - a prisla som na to, ze vlastne neviem. Proste sa nam venovala a naplnalo ju to. Aspon myslim, ale podla jej slov bola z deti nadsena a tesila sa z kazdeho pokroku Uvidim, ako to bude v dalsej generacii, netrufam si odhadovat A svokra sa napriklad zapajala do aktivit v nejakej skautskej skupinke, bola tam ako veduca.

Co boli tie zmeny, po ktorych si prestala byt aktivna? Prichod deti alebo este nieco ine? Nemusis to sem samozrejme pisat, ale tam by sa asi dalo nejak vystopovat, v com je vlastne problem (evidentne nie len v sladkostiach). Nemohlo u teba nieco sposobit syndrom vyhorenia? (ehm, nie som psycholog, takze viac napadov zial nemam )

A dakujem, tehotenstvo je prve, takze som stale nervozna, este nemam za prvym trimestrom, tak dufam, ze to bude dobre. Som stale unavena, takze moje aktivity sa zas zuzili na ist do prace - prezit - priplazit sa domov - spat

[jazu]

Ahoj Chili, hm...s tym, ako vykryt zmenu zivotneho sposobenu prichodom babatka/babatiek ti neporadim...som 'nutena karieristka' (po par skusenostiach som radsej sama)...
Ale pytala si sa na ranajky, takze par tipov najdes napriklad aj tu https://www.marianna.sk/index.php?go=chutne_recepty, ja jedavam 'klasicke musli' v casti so psenicnymi vlockami. Neboj sa skusat a hladat tu spravnu kombinaciu, ktora bude aspon trosku zdravsia, ako to doteraz a bude prijatelna chutovo pre teba. Napriklad zalej ovsene vlocky vriacou vodou 1cm nad uroven vlociek, nechaj 5 minut postat, pridaj oriesky a nastruhane jablko a vypi k tomu pohar mlieka (ja davam jogurt, ale z toho ta napina a tak ti tam budu chybat bielkoviny, mlieko by mohlo pomoct). Ja by som sa nenutila do niecoho, co je sice zdrave, ale pre teba uplne nechutne, podla mna to moze len zhorsit situaciu. Ja napriklad nie som schopna zjest papriku, okrem jednej konkretnej upravy, ani leco, tepelne upravene paradajky a podobne. Kazdy mame nieco.
Chutit by ti asi mohli tie instantne kase, lebo su dost sladke a nejde tam jogurt, len voda, ale su dost drahe na kazdodenne ranajky.
V niektore mesiace pocas mojich dni vyslovene potrebujem nieco sladke, vtedy si dam na olovrant velky pohar mlieka a par Hobbits keksov alebo celozrnne/mliecne bebe. Tiez maju viac cukru, ale stale menej ako nutela a este vcelku prijatelne zlozenie. Len si treba vybrat par kuskov (u mna napr 5 hobbits)a zvysok schovat...

[tini]

chilli, no, ja Ta teda chapem. A podobny problem som mala aj ja, vlastne dlhe roky som s tym bojovala. Tiez som vedela "zozrat" kopu cokosky, nutely, cohokolvek naraz, kludne aj 300g milku, a ked trocha pretravilo, tak opat daco.. a furt mi vlastne bolo zle, zaludok ani nemal chudak kedy vytravit. A tiez, ked nebolo co, tak aj cukor, alebo cukor s kakaom, kokosom, hocco (to najma este ked som bola u nasich a prostriedky na sladkosti boli obmedzene). Dost blbe obdobie v tomto som mala tiez ked som bola doma na materskej, riesila nejake problemy, bola daleko od ludi, znamych, rodiny, atd.. Taketo obdobia to vzdy len znasobili.. Tazko povedat, co Ti poradit, co Ti konkretne pomoze. Ja som sa z toho dostala urcitym takym procesom vnutornej premeny, a vnutornym rozhondutim, aj ked dodnes to povazujem aj tak trocha za zazrak, ze som dokazala ten kruh pretat, urcite aj s pomocou zhora..

Mas pravdu, nie je to normalne, takyto sposob stravovania, zajedania, prejedania sa, ano, je to urcita "porucha". Zavislost. Ale da sa s tym bojovat, ak clovek skutocne chce. Musi sa vsak chciet toho vzdat, skutocne sa pre to rozhodnut v svojom vnutri, musi sa chciet vzdat sladkosti dobrotiek, oplakat ich;) Neznamena to vsak nejak "nechutne jest". Ja som tiez toho nazoru, ze strava by mala aj chutit a prave preto je dobre zostavit si ju sam, podla seba. Ak ma clovek chutove bunky otupene kilami cukru, je jasne, ze neciti chut nicoho ineho takmer, sladkost v nicom inom. Bola som na tom podobne. A ked mi mama kedysi vravela, ze "ked mas chut na cokoladu, tak si daj jablko", tak sa mi to zdalo dost trapne, ze sak ked chcem jest cokoladu tak chcem jest cokoladu, no nie.. Ked som si odvykla od cukru, zrazu som vedela ocenit sladkost v ovoci, alebo aj v niektorych druhoch zeleniny.. Mat rad sladke je cloveku prirodzene, uz kvoli chuti materskeho mlieka.. A veru ani v zdravom stravovani nemusi sa sladkej chuti vzdat (sladkosti hej, resp. tie ozaj len vynimocne). Zdrava strava by mala byt pestra a chutna. To oceni clovek najma casom. Ja mam napriklad teraz vymyslenu taku specialitu, aj zlozenim OK, aj chutne a dobre - celozrnny toast, na to trocha arasidovej pasty, troska domaceho lekvara, a tvaroh. MNAM. Pritom vsetko z toho je aj nutricne OK, aj zdravotne (hoci lekvaru by sa dal vycitat cukor, ale v tom mnozstve asi 5g na toast je to myslim OK). Alebo som vcera robila lasagne na zdravy sposob, boli tiez vynikajuce.. Vselico sa da vymysliet, treba mat aj troska fantazie, pokukat recepty, a urobit si jedlo podla svojej chuti - z vhodnych potravin.

Ty by si sa podla mna nemala zamerat na ultradietnu stravu, skus zacat najma jedavat aspon pravidelne, a tie sladkosti vylucit. Ono zda sa, ze najma asi zo psychickych dovodov sa z nich prejedas, skus najst nejake riesenie na tuto pricinu (bavi ta nieco skutocne, co by si rada robila?? nie iba cinnosti pre cinnosti, ale co by si skutocne chcela TY). Avsak pravidelna strava velmi pomoze aj chutiam na sladke. Neboj sa, urcite to zvladnes, ak sa budes o to snazit. Niekedy proste len musi dozriet cas. Mne to tiez trvalo roky, ale dostala som sa z toho. Je tu vela ludi, co to zvladli. To co chces skutocne v svojom vnutri aj dokazes. Drz sa..

[tini]

chili, a este jedna vec, ak mas veci z ktorych ta napina, tak tie podla mna fakt nejedz. je zvlastne, ze to tak mas. Mas aj nejake potravinove alergie? Nie je to aj nejake psychicke, to napinanie? Mas to uz od detstva? S tymto velmi veru nemam skusenost priamu, tak velmi neviem, ze co s tym.. Ale asi to treba nejak riesit. Skus prist na to, co by ti chutilo, resp. co sa ti da nejak prisposobit. Aj keby si jedla beznu stravu, ale v primeranych porciach a pravidelne, tak by to malo urcite zmysel.

[chilli]

Ďakujem vám za vaše rady, veľmi ma povzbudili, všeličo som si premyslela, ako som k tomuto problému prišla a čo s ním, a zatial som dva dni vydržala bez sladkého v psychickej pohode. Chute sú, ale povedala som si, že radšej sa najem niečoho normálneho poriadne (aj trochu privela), len nech ich je čo najmenej. Takže jem zatial 6x denne, ale nič extra zdravé, skôr tak, aby mi to chutilo a nebolo to úplne nezdravé. Dokonca som uvarila zeleninovú polievku (z mrazenej zeleniny, ale niekde treba začať) a celkom sa dala zjesť.
Skúsila som viac piť, aj vždy keď som mala chuť na sladké, aj keď s tým mám problém, lebo potom behám ešte pár hodín a bojím sa, že nevydržím kým pôjdem vyzdvihnúť syna zo školy. Ďakujem aj za tipy na raňajky, zatiaľ som skúsila tú instantnú ovsenú kašu a príjemne ma prekvapila.
Skúsila som aj to cvičenie, je dosť náročné, ale celkom zábavné a hlavne mi tento štýl vyhovuje, ja som predtým skúšala skôr taký aerobikový, tanečný štýl a na také som strašný antitalent, už som to dávno poznala naspamäť, a stále som nebola schopná spraviť 5 taktov bez chyby, tak to ma dosť odrádzalo.

tini, práveže vôbec netuším, z čoho to je, mala som to už v detstve, vtedy to bolo z určitej konzistencie jedál, potom to úplne vymizlo a snáď 10 rokov bol pokoj, a teraz zase, ale skôr náhodne. Nemám žiadne alergie a keď sa prekonám, tak mi to jedlo nerobí žadne ďalšie problémy, len väčšinou to nedokážem prekonať. Pre mňa je hlavný problém, že neviem vopred odhadnúť, z ktorého jedla ma napne, stalo sa mi to napr. aj u svokry na návšteve, pekný trapas (veľmi si zakladajú na tom, že každý musí dojesť, a ja som sa toho nedokázala ani dotknúť).

[aninka]

chilli, super Len tak dalej, rezim bez sladkosti je sice narocny, ale stoji za to, a ty to zvladnes (rozhodne si ovela lepsia jak ja dnes, ale to nebudem komentovat, obcas su tie hormony pekne svine ) Cvicenie normalne zavidim, uz nech mozem tiez niekam chodit. Tak daj potom vediet, aky mas z toho pocit po dlhsom case, a ci to malo nejake zaujimave ucinky

A s dobiehanim na zachod to poznam - staaaale tam chodim, a to myslim, ze nepijem nejak extremne. Brala som na to pred otehotnenim nejake lieky, ale asi nestihli zabrat, ach jaj Takze pred dlhsimi cestami (tzn viac ako 20 minut ) mam naplanovane, kedy by som mala naposledy pit... Zavidim ludom, ktori mozu v klude cestou autom vypit liter vody, to by som si asi musela zaviest hadicku a vystrcit ju z okna

Drz sa, a napis obcas, nech vieme, ako ti to pekne ide