vieš, že píšem dlhé príspevky, no tento pre Teba bude najdlhšíííí, preto si v pokoji sadni a čítaj.
Už som si začínal myslieť, že sa na mňa hneváš, za to, čo som ešte vtedy napísal, (alebo že si neuverila mojej odpovedi), keď si na moje oslovenia nereagovala. Ale len pred pár dňami som pochopil, že v tom bude asi väčší problém, a preto som Ťa vyzýval, aby si sa ozvala. A až keď si sa ozvala, som pochopil, že zas som opäť aktivoval v sebe Polepetka, lebo som Tebe nepísal práve do najvhodnejšieho vlákna, (no myslím si- verím teda, že si to aj tak čítala).
Teraz by som sa vrátil k takým základným myšlienkam z Tvojej správy:
- Gulinka, nielenže nikoho svojou správou neznechucuješ, ale práve naopak, pomáhaš. Úprimné slová, aj keď sú plné bôľu a životného chaosu, veľakrát pomôžu ostatným (a verím, že aj Tebe samej) možno viac, ako slová chváli, (hoci aj tú človek aspoň občas, no nutne potrebuje) a získaš si srdiečka počúvajúcich (teda čítajúcich). Tým úprimným vyznaním, dávaš možnosť na zamyslenie (aj sebe), možnosť zmeniť nás, zmeniť seba...
- Gulinka píšeš, že sa cítiš ako na kolotoči, no už je Ti z neho zle. Vieš, ono celý život je jeden veľký boj. Najprv bojuješ o prvé nadýchnutie, potom o matkine mliečko, o jej pohladenie, o miesto v pieskovisku, o pozornosť chlapca, ktorý sa Ti páči, o svoje vedomosti, o manžela, o dobrú prácu, o spokojnú rodinu o svoj zovňajšok, o svoje zdravie, i to, aby si nebola ešte na oštaru ... Treba si ten čas teda spríjemniť ako sa len dá. Potom zrazu zistíš, že ten základný údel tam zostane, ale celé to vidíš v peknejšom svetle a ľahšie sa Ti žije.
- Popisuješ, že zostávaš na tom kolotoči aj keď je Ti zle a neskôr popisuješ chudnúcu schizofréniu.
Gulinka, nie je to až tak výnimočné, ako by si si myslela. Už som to popisoval. Máme 2 poznávacie ústrojenstvá: Zmysly (z nich pramení žiadostivosť zmyslová) a rozum (z neho rozumová vôľa). Problém ale nastáva, ak žiadostivosť zmyslová, (chuťovo dobré jedlo oblažuje zmysly a nie rozum) sa dostane do sporu s rozumovou vôľou, potom vo väčšine sporov prehrá rozumová vôľa (a rozum).
Žiadostivosť zmyslová chce dobro hneď, jej nevysvetlíš, že o rok, mesiac atp. Je to akokeby si chcela potrestať psíka, aby to už viacej nespravil, no trest by prišiel nie hneď, ale až za minútu po akcii. Ten psík by nevedel čo zlého spravil. Tak je to aj s našou zmyslovou žiadostivosťou. Jednoducho ako písala Zdenka (príspevky od Zdenky a Kuku si pletiem, tak dúfam, že to nebude vadiť ak sa pomýlim) niečo príjemné a najlepšie hneď. Našťastie od psíka náš rozum a pamäť nás dokážu nejakú tú hodinu alebo deň podržať. Takže základ je, vedome byť na seba hrdá, no hlavne užívať si to. Aj keď len to, že si ten deň vydržala, že si sa neprejedla atp. Nerieš hneď úbytok na hmotnosti. Roky si bola takto, tak tých pár dní - týždňov to už vydržíš.
- Píšeš, že z toho točenia je Ti zle a nemá Ti kto pomôcť a či poznáme tie "múdre" reči, že keď chceš schudnúť, že to musíš jednak chcieť a jednak to zvládnuť sama.
Najprv s tou pomocou: Veľa vecí ovplyvniť nevieme. Napríklad rodinu (okrem manžela
) si nevyberáš a veľmi ťažko ovplyvňuješ susedov, kolegov v práci atp, ale na priateľov a kamarátov máš priamy vplyv Ty sama. Rovnako ako to, že si na týchto stránkach (a nehovor, že sa nesnažíme Ti pomôcť). Určite mať konkrétnu kamarátku jednu až dve, s ktorými sa budete osobne stretať a baviť o chudnutí (pomáhať si) aj keď len raz za kvartál sa stretnúť, (no písať a telefonovať sa dá skoro stále), je lepšie riešenie.Pozri, ja napríklad mám perfektnú manželku, ktorá mi pomáha, no akýkoľvek rozhodujúci krok či to tak bude, alebo nie, musím cez to všetko spraviť ja sám. Ona za mňa chudnúť nebude. Tak že asi tak.
Tie ,, múdre reči" poznám, pretože som Ti ich 3.3. sám napísal. Viem ako si sa asi pri čítaní cítila, no je to tak. Z časti to potvrdili Zdenka a aj Kuku.
Mne samému mi tie "múdre reči" pred rokmi povedal kamarát. Myslel som si: ,, No určite. Tebe sa to hovorí, Ty si chudý celý život, ale ja som na tom presne opačne a posledné roky nič iné neriešim len chudnutie. Keby si vedel koľko utrpenia, námahy a obety ma to stálo. Ako veľmi to chcem (schudnúť)... atď, atp, atď". Teraz už viem, že kamarát mal pravdu.
Je totiž ešte jeden problém okrem zmyslovej žiadostivosti, ktorý stojí proti rozumu (-vedomiu). Je ním naše podvedomie. Určite si už počula pojem ,,psychosomatická bolesť" (bolesť bez zjavnej príčiny). Môj bývalý kolega spomínal, že v detstve hrával tenis. V jeho vekovej kategórii bolo v oddieli skoro dvadsať chlapcov. On bol druhý najlepší, no chcel byť kapitánom družstva, a tak viacej trénoval až nakoniec raz prevzal kapitánstvo. Na najbližšom turnaji, ale prehral oba svoje zápasy a chlapci na čele s bývalým kapitánom sa mu posmievali. Neskôr začal mávať bolesti v nohe, no príčina sa nenašla. Až keď si to dal do poriadku v hlave, bolesti prestali.
Rovnako tak to môže byť aj u ženy, že sa v minulosti mohla báť sexuálneho obťažovania, alebo obyčajného úspechu v práci, dokonca aj hlúpa poznámka spolužiaka - kolegu, niekedy úplne na to stačí, čo si teraz nemusí ani uvedomovať a ani pamätať, no vtedy to "bolelo", a tak jej podvedomie sa ju snaží chrániť. (Rovnako ako rôzne zápaly a spazmy okolo narazených kĺbov atp, nám spočiatku vlastne pomáhajú, no ak to ignorujeme, stane sa z toho problém).
Keď by sme aj túto vec vylúčili (rozhodne sa ale oplatí nad tým zamyslieť, nie je to až tak strašne nereálne), tak stále sme sa nedostali k tomu ,,naozaj chcieť".
Keď to príde budeš to vedieť. Zrazu nič nemusíš, ale chceš. (Akokeby boli vtedy všetky tie naše spomínané zložky (poznávania a vedenia) jednotné a v harmónii. Myslím, že to popísali aj dievčatá. V tom momente aj ja som sa cítil zrazu trochu inak. Povznesený, radostnejší, vyrovnanejší ( pokojnejší, lebo časť ťarchy vystriedala radosť), odhodlanejší, bez veľkých pochybností atp. Vtedy ak sa náhodou vyskytnú nejaké komplikácie, tak hľadáš ( bez nejakých veľkých emócií) také riešenie, ktoré tie problémy dokáže prekonať (ak treba, tak pôjdeš až do krajností - podrobností), no neskazí Ti to náladu, ale práve naopak, skôr Ťa to posilní, ( že si našla riešenie).
Nie je to teda žiaden stav nejakej nirvány, ale jednoducho cítiš, že to chceš a že to tak bude a Tvoje šance na úspech sú zrazu oveľa, oveľa vyššie (žiaľ istotu nemáš nikdy).
- Tie stavy čo si popisovala a striedanie období chudnutia a priberania, žiaľ skôr nehovoria o zmene životného stýlu, ale o striedaní období chudnutia -dietovania a priberania, (alebo ešte o jednej veci: *******, tú popíšem na záver).
Trvalá zmena životného štýlu je niečo obdobné ako to "úprimné vnútorné chcenie". Zahŕňa v sebe robiť veci inak, a to dlhodobo aj po skončení chudnutia. To znamená, že sa rozhodneš napríklad viacej hýbať a to budeš ďalej prevádzať aj po schudnutí, (aspoň na tých 80 až 90%) a keď Ťa to začne napĺňať, budeš to robiť z radosti, tak to neprestaneš, nech bude Tvoja hmotnosť akákoľvek.
- To že si zistila, že si nepríjemnejšia, smutnejšia, precitlivenejšia a utiahnutejšia (v zmysle, že nechceš nikam chodiť), no cez to všetko si sadneš v kuchyni a ješ a ješ. Chápem Ťa, malo by to byť opačné, ale aj toto je logické.
( Je to rovnaké, ako s tým kolotočom, na ktorom Ti je zle, ale Ty na ňom zostávaš). Pretože tým, že nejdeš von, skovávaš sa, vnútorne sa dusíš, tak si odopieraš rôzne potešenia, (napríklad z pohybu, z prírody) a potom doma Ti zostane už len tá radosť z jedenia, ktorá ako droga napĺňa Tvoje zmysly. Opäť začarovaný kruh, ktorý sa ale nedá vyhrať, (iba veľmi malou náhodou), spôsobom ako to robíš Ty: Som tučná a teda škaredá, preto nejdem von, ale sa budem doma prejedať, aby som bola ešte tučnejšia a .... Áno to je čistá sebadeštrukcia!
Za to ako vyzeráš, v prvom rade môžeš Ty sama, tak nejaké tie úškrny a hlúpe reči (najmä od hlúpich ľudí), musíš jednoducho zniesť a chodiť von prechádzať sa (podľa voľného času) trebárs aj do mestkého parku atp. Rovnako tak môžeš požiadať priateľku (manžela atp), či by s Tebou nešiel. Jednoducho dokáž, že chceš byť pre deti oporou a vzorom. (Viem, že Ty na to máš).
- Nákupy raz vzorné, potom...
No a o to práve ide. Nemáš byť nejaký čas absolútne vzorná a potom pád až na dno.
Skús to robiť tak, že si povieš budem jesť to, čo doteraz, len sa nebudem prežierať (prejedať). Až po pár dňoch (pokojne aj týždňoch), keď si na to zvykneš, začni čo to vylepšovať. Ale strašne pomáličky (a len toľko, aby si to bola ochotná robiť stále, aj po dosiahnutí želaného úbytku). Napíšem príklad:, máš rada chlebík a zješ 6 krajcov bieleho chlebíka denne. Ak si (rozumom) povieš, že odteraz zjem len 3 krajce a aj to iba celozrnný, potom to budeš robiť len na základe rozumovej vôli "- to je na tom základe, že musím", no žiadostivosť zmyslová spokojná nebude a dlho to nevydržíš (maximálne pár mesiacov - preto tie vzostupy a pády).
Takže si daj 5 bielych chlebov (stále to uvádzam len ako príklad) a 1 krajec celozrnného chleba. Zmysly to ustoja, rozum bude spokojný, že si aspoň niečo spravila pre zdravie. Ver tomu, že ak budeš takto postupovať vo všetkých oblastiach, nielen v strave, (nech Ťa ubiehajúce týždne netrápia a ani sa neváž, stále je to ale lepšie, ako ubiehajúce roky priberania), tak potom si aj zmysly postupne zvyknú a Ty zrazu si povieš, že Ti stačí len 5 chlebov a z toho budú 2 celozrnné. Takže toto je postupná zmena životného štýlu. Rovnako tak sprav aj s pohybom a ostatnými maličkosťami.
- O tých priateľoch Ti poviem len toľko, že nedsudzuj ich hneď všetkých. (Zvýš empatiu). Predstav si, že Ty si na mieste toho priateľa a on na Tvojom mieste, a ako by si postupovala potom. Uvidíš, že mnohokrát rovnako ako ten Tvoj priateľ (dá sa o tom ešte porozprávať).
- Mišelka mala pravdu. Na čo by človek, ktorý schudol, chodil do spolku tučných ľudí? Je chudý, má iné záujmy, (už nechce chudnúť), tak sa začne obklopovať novými ľudmi, ktorí majú rovnaké záujmy ako on.
Počas chudnutia je to iné, ale aj tu platí, že ten človek by sa vžiadnom prípade nemal izolovať iba s tučnými ľuďmi ( to by bola chyba) a mal by mať nejaké "vzory" aj medzi štíhli ľuďmi. (No a kto je najlepší vzor, predsa ten, čo už ten problém ako mám aj ja, prekonal. A keď sa taký človek nenájde, tak stačí aj chudý človek, ktorý má aspoň nejaké spoločné záujmy ako mám aj ja. Napríklad turistika atp).
- Teraz o tej možnosti *******: Ide o psychiku. Ak si trvalo v depresii. Tam sa môžu striedať obdobia keď si v depresii, (niektoré obdobia sú na to dokonca viac predurčené ako iné), a potom by to mohlo mať za následok (vysvetľovalo by to) aj tie úspechy a pády v chudnutí.
V psychike je ale veľmi ťažké určiť tú hranicu, kedy si ešte vieš pomôcť sama (rôzne ukľudňujúce bylinky ako ľubovník bodkovaný materina dúška, medovka, chmeľ atď, atď) a kedy vyhľadať odborníka. Poznám u nás vynikajúceho bylinkára, ktorý sa naozaj vyzná, pracuje s kvalitným materiálom a najmä komplexne (z drvivej väčšiny pracuje cez internet a sociálne siete).
Na druhej strane, návšteva psychológa vôbec nie je hanba (rozhovormi dokáže vyhľadať príčinu a zvýšiť sebavedomie) a je to 100 x lepšia voľba, ako keby si potom neskôr musela ísť k psychiatrovi, ktorý utlmí len chemickými liekmi, ktoré navyše (nie vždy) majú za následok práve ešte väčšie priberanie na váhe.
Takže na úplný záver moje rady:
1, Tak ako v básničke od Lenky, daj si voľno, oddych a iba nad tým nenútene rozmýšľaj.
2, Ako na prvú by som sa zameral na psychiku ( či už bylinky, alebo ((neskôr)) psychológ) a spánok, (aby nebol len dostatočne dlhý, ale aj kvalitný).
3, Ak začneš meniť svoj životný štýl, tak len veľmi pomáličky a len to, čo budeš ochotná robiť aj do budúcna. A hlavne ži teraz a nie až po schudnutí. Užívaj si to, že si dobrý človek, dobrá mama, že sa Ti darí napĺňať svoje predstavy a začni sa primerane o seba starať a život si užívať. Nezabudni sa pravidelne pochváliť a občasne aj odmeniť. Začni sa mať rada, rovnako ako svoje telo, (pokojne sa na seba usmej keď pôjdeš doma okolo zrkadla), len tak mu nebudeš chcieť ubližovať, ale sa budeš oň starať a chrániť si ho.
Ešte Ti napíšem 4 také veci, ktoré som robil ja, keď som začínal:
1, Ráno, keď som sa zobudil, ešte v posteli som si medzi iným povedal také hlavné úlohy, ktoré som chcel v ten deň slniť...
2, Hneď ako som vstal dal som si troj minútovú maximálne studenú sprchu (až mi zastavovalo dych) a vduchu som si povedal, že ak toto som dokázal, tak tie ostatné úlohy dňa už splním ľavou zadnou.
3, Keď som sa náhodou vybral mlsať, smer chladnička, tak som vždy nahodil bdelosť (uvedomuješ si seba v priestore vykonávajúceho nejakú aktivitu a že práve Ty a len Ty si ten zdroj tej aktivity. Teda že Ty rozhoduješ čo robíš a nie to zvieratko (tie zmysly) v Tebe. Väčšinou to pomohlo.
4, Každý večer pred spaním som si medzi iným vyhodnotil deň a splnenie stanovených úloh.
Želám Ti aby sa Ti darilo a ak budeš potrebovať bútľavú vŕbu, môj email máš.
Drž sa.
). Som neskutočne šťastná, že Vás mám. 
🫸🫷
), na začiatku mi to trvalo hádam aj 40 minút. Teraz to vybehnem za 25 minút. Postupne som sa dopracovala v pohode k 15 km. Nie je to denne, aj keby som chcela, ale mám aj iné povinnosti. Či bolo zima, alebo obedná letná horúčava (40 stupňov), išla som... Veľa chôdzí som si plánovala cez mapy.cz, u nás v okolí, do neznáma, koľkokrát tmavé lesy a ja sama. Veľa ráz som sa chcela otočiť, vzdať sa, mala som strach, ale išla som ďalej... Prekonávať hranice, samu seba... A to isté bicykel... cesty naplánované do neznáma, do kopcov, cez lesy, bicykel som tlačila do kopcov, po blate, nikdy som sa ale neotočila naspäť... 
