Schudnem pre radosť z behania

[Ľubka S]

Ani no veď ani ja som sa nechválila,že neberiem,len som sa spýtala,či sa nemôžu vysadiť,keď tak juchala,ako sú výsledky dobré no ale veď som si spravila svoje a myslím,že fajn.Teraz chodím 4x v roku na kontrolné odbery a 2x aj ku doktorke.Na moje pomery doktorky nad plán

Ani ale ty si iný borec s 35 kilovou činkou drepovať,ja ak by sa mi podarilo také čudo vytrepať niekde na ramená,tak drep by som dala jeden,smerom dolu a tam by ma priklincovalo a dosť Nech sa ti darí!

[Ani]

Dodo, Miska Lubka.
Nechváľte ma toľko. Ja hovorím len, lebo teraz mám skoro 80 kil a cvičím len s 35kou a keď som mala 65 kíl cvičila som jednu sériu zo 60kou. Tak preto len...
Mám dobrého trénera.
Bývalý kulturista a vie ma dostať ísť behať aj keď prší a cvičiť aj keď sa mi nechce.

[dodoriven]

Ani, tak to Ti gratulujem.
No pripomína mi to tú anglickú agentúru na chudnutie:
Pán Dean čítal v novinách inzerát, že mu istá agentúra zaručuje schudnúť v prvom stupni ich trojstupňového programu 2 kg za jeden, jediný deň. Zaujalo ho to, a tak sa do tej agentúry vybral.
Pekne ho privítali, musel vyplniť zdravotný dotazník a podpísať prehlásenie, že všetko bude robiť na vlastnú zodpovednosť. Potom ho poslali domov s tým, že do týždňa sa ozvú.

O 3 dni niekto zvoní pri dverách. Pán Dean otvorí dvere, a tam nádherná slečna, ktorá mu podáva tenisky a ukazuje na ceduľku na svojej hrudi, kde bol nápis: Ak ma chytíš, môžeš si so mnou robiť čo chceš. Pán Dean sa bleskovo preobul a začal slečnu naháňať. Vždy keď ju už už mal, ona pridala. Síce ju nikdy nechytil, no za ten deň naozaj schudol 2 kg.

Rozhodol sa preto, že určite sa pustí aj do druhého stupňa, kde sľubovali schudnúť dokonca až 3 kg za jeden deň. Na ďalší deň prišla iná, ešte krajšia slečna, no miesto športového dresu bola oblečená len v spodnom prádle. V pravej ruke mala tenisky pre pána Deana a v ľavej tú ceduľku s nápisom: Ak ma chytíš, môžeš si so mnou robiť čo chceš. Priebeh bol rovnaký. Pán Dean schudol celé 3 kg.

Pre vysoký úspech sa rozhodol aj pre tretí stupeň, v ktorom sľubovali až 5 kilogramový úbytok za deň. Celý vzrušený čakal s čím ho agentúra prekvapí. Budú to dve slečny, alebo... ? V tom zvoní vchodový zvonček. Pán Dean doslova priskočí k dverám, otvorí ich a tam dvojmetrový, potetovaný, 160 kilový černoch. Pravou rukou mu podáva tenisky, ľavou známu ceduľku (Ak ma chytíš, ...). Potom na pána Deana žmurkne a povie, však to už poznáš, no utekaj rýchlo, lebo teraz naháňam ja Teba.

Pán Dean schudol až 7 kg, no povedal, že nikdy viac.

So 65 kilogramami jednu sériu nespraví len tak hoci kto. Gratulujem .

[mobius]

Dodo, ako vtip, celkom dobré. Ako realita je to však zavádzajúce.
Hlavne preto, že behom za slečnami neschudol ani tak veľa, ale vypotil vodu.
Predpokladám že by to niekto, čo rád behá mohol aj preveriť v praxi.
Ja by som to urobil tak, že pred behom, povedzme že ešte pred raňajkami sa odvážiť, potom sa prebehnúť, znova sa odvážiť, rozdiel by určite bol.

Pre overenie, koľko ten dotyčný schudol, by sa mal odvážiť na druhý deň znova rano, na lačno.
Vtedy by sa ukázalo že po doplnení tekutín by váhový rozdiel bol malý, určite nie v kilogramoch.

Ešte trochu napíštem aj vlastný pokus.
Raz ráno som vedel že ma čaká celkom náročná túra. Celodenná, v zime, bolo veľa snehu (je to už veľmi dávno).
Napadlo ma, že sa odvážim ráno, po túre znova a uvidím ako som schudol.
Naozaj, večer po túre som vážil o 3kg menej, a to som cez deň jedol aj pil.
Len potom som bol veéľmi smädný. Na WC som sa dobre napil vody, potom v bufete sme pili minerálku a ešte aj pivo...
Na druhý deň som vážil skoro rovnako ako predtým než som absolvoval túru.

A bola to dosť makačka, miestami po pás sneh, mali sme batohy asi 15kg, lebo sme počítali že prespíme niekde v senníku, alebo aj vonku.
Napríklad sa pamätám na jednom mieste sme šli dolu briežkom a museli sme sa pretláčať snehom a to dolu kopcom.
Na nástupe na vrch Ľubietovský Vepor, smerom od sedla Jasenová som šiel štvornožky a musel som si udupať v snehu schody a až potom sa dalo stúpať.
Čo krok, to schod a naopak. Uff, nikdy viac.
No, ale už stačí, nejako som sa rozpísal

[misela]

dodo, poznám ten vtip trošku inak...každopádne pri predstave statného černocha naháňajúceho pána s pivným bruchom bežiacim o panictvo sa nasmejem...

[Fanatic]

Ahojte,samozrejme,že je to tak ako píšete,vlastne reagujem na Mirov príspevok a možem potvrdiť.Keď som behával bikoval,alebo len v robote,tak som mával stále takú skúsenosť.Aj som to veľakrát písal.Vždy ráno som sa vážil a po športovom výkone som mal váhu o dosť menšiu,napriek tomu,že som jedol pil.No zase na druhej strane,keď som toto robil pravidelne,váha išla postupne dole,ale to je logické,výdaj bol omnoho vačší ak príjem.

[Ani]

Dodo ten ftip ma pobavil
Neviem ako to robí ten môj ale ide mu to. Ja väčšinou ráno poviem dnes by som chcela cvičiť, lebo však to človek vždy plánuje. Ale samozrejme cez deň odhodlanie začína klesať až končí na bode 0. A vtedy príde za mnou a položí mi otázku: Ty dnes nejdeš cvičiť? prípadne: Ty dnes nejdeš behať? Neviem ako to dokáže ale ja si v tom momente pripadám ako najväčší lenivec tejto galaxie.....
Inak v stredu som mala pri cvičení dozor a zistila som ako som sa zlájdáčila vo vykonávaní cvikov. Takže teraz zase budem nejaký čas cvičiť lepšie. Aj ma hneď moje boľavé koleno bolelo menej, no veru zle cvičiť je tiež na nič.

[dodoriven]

Ani, viem o jednom kondičnom trénerovi, bývalom kulturistovi, Jaro sa volá, a keď si toho drobčeka predstavím, ako Ťa presvieča k tréningu, tak si to viem úplne predstaviť, že to funguje. Len tie slová sú asi trošička iné, ako si uvádzala Ty .

Nech koleno sa dá čo najrýchlejšie dohromady. Maj sa.

[Ani]

No po viac ako roku sa hlásim u seba. Vidím, že sa to tu vďaka Gulinke zase rozhýbalo. Teším sa ako to tu žije. Naozaj pri problematickom zhadzovaní je podpora dôležitá. Moja téma ma pekný názov a realizácia v prdelke....
Stále sa snažím ale nejak mi to nejde. Asi by som potrebovala pár po holej....
Hýbať sa hýbem, strava je trocha horšia, ale váha je celkom nespolupracujúca. Asi ju vyhodím.... Neviem či by to pomohlo .....

[Ani]

Idem si troška popísmenkovať v mojej téme. Ono sa oplatí mať nejakú evidenciu. Teraz som si čítala svoj prvý príspevok v tejto téme to bolo pred 4 rokmi a ja namiesto chudnutia som si pekne priberala. Ide ma zo mňa poraziť.
Samozrejme čím som staršia tým to ide horšie, proste som sprostá a tučná...
Ale momentálne som odhodlaná, myslím, že dostatočne. Som teraz celkom disciplinovaná v strave. Mám pred sebou maličké ciele. Idem si ich sem napísať, aby som sa vedela k nim vracať.
Takže prvý cieľ je dosiahnuť 82 kíl k tomu už nemám ďaleko.
Druhý cieľ je presunúť sa z pásma obezita do pásma nadváha.
Tretí cieľ je zhodiť covidové kilá to zn. mať 79 kíl.
Štvrtý cieľ zhodiť pás pod 88 cm.
Čo sa týka pohybu chcela by som opäť pravidelne cvičiť s činkami a behať 1x 10 km a 1x 5 km.
Takže ciele sú zatiaľ dané a ten najdôležitejší, zatiaľ našťastie je na neho dosť času je na 25 výročie (budúci rok v septembri) mať normálnu váhu a vyzerať dobre a potom si túto váhu už naozaj držať pretože je to naozaj čím ďalej tým ťažšie schudnúť. Čiže konečne by som mala váhu držať lebo nakoniec budem tučná dôchodkyňa.....

[Ani]

A ešte jedna vec teraz na výročie 24 som si dohodla s manželom, že si kúpime takú tú múdru váhu čo meria viac vecí nie len hmotnosť. Tak sa na ňu teším....

[Ani]

Tučná úvaha.
Keď som opäť po 8 rokoch nabrala skoro tú istú váhu cca 90 kíl, ani som si nevšimla ako sa mi to podarilo. Ale nie klamem, viem presne ako sa mi to podarilo, videla som čo sa so mnou deje, len som nemala chuť to riešiť. Človek s normálnym rozumom priberie 3-4 kilá a ide na vec....a schudne. Človek s tučným rozumom (ako ja) sa neveriacky díva na váhu a hovorí si: No veď to je len kilo, len kilo, len dve, len tri len.....len....len....
Nemôžem povedať, stratila som váhu haha , aj keby som nemala váhu, oblečenie mi povie: Čo si blbá, rob zo sebou niečo. Ale ja nie, lebo čokolády, keksíky, oriešky, zmrzlinky sú lepšie a nad kilami privriem oči.
Kým som teraz nezačala riešiť chudnutie tak mi vlastne moje kilá nevadili. Teda relatívne. Pohľad do zrkadla sa sústredil nato či mi niečo od niekade netrčí. Či moje tmavé obrie oblečenie dostatočne zakrýva čo má a či som čistá. Absolútne ma nezaujímalo ako vyzerám ja, či sa na mňa dá pozrieť, alebo niekto povie aha monstruo....
Teraz som nastavená, že chcem chudnúť. Ide mi to nesmierne pomaly, myslím, že je to tým, že štítna žľaza, že menopauza a s vyšším vekom prirodzene nižší metabolizmus. Ale neprekáža mi to, beriem to ako ročný projekt to, že idem schudnúť. A teraz sa zrazu na seba pozerám inak, napriek tomu že som schudla cca 8 kíl zrazu vidím tú kopu slaniny čo mám na sebe, nosím aj svetlé oblečenie a pri každej odrazovej ploche si uvedomujem aká som tučná. Hovorím o sebe ako o tučibombe.
Ako je to možné doteraz som to nevidela a teraz to vidím? Nie nevidela, nechcela som to vidieť. A myslím, že je jednoduché do toho zapadnúť znova, oslepnúť. Myslím, že s tým budem bojovať celý život, jednoducho to tak je a ja sa s tým budem musieť zmieriť.
Neviem ako je možné, že niekto má tučný rozum a niekto normálny. Keď som bola malá nútili ma jesť, teraz ma nikto nútiť nemusí, všetko jedlo prejde mojimi malými ústočkami do môjho veľkého bruška.
Možno preto sme niektoré tučné, že sme rezignovali na svoju krásu, pretože všetky sme krásne, len niekedy schované v slanine....

[Ani]

1 cieľ splnený 15.7. presúvam sa k cieľu 2 posun z obezity do nadváhy.

[daka]

Ani, krasne si to napísala. Drzim palce.

[janica]

Ani pekne si to napisala.

Po dlhom case som sem nakukla, hladat inspiraciu . Akurat vcera som sa rozhodla,ze uz zasa zacnem konecne behat. Ale ako inak, same vyhovorky....samej sa mi nechce, co ked tam stretnem divu zver ( v poli) a tak....az som sa na tom zasmiala. Takze ,dnes som opat rozhodnuta ist behat. Viem ze musim este po robote navarit,zajtra ma caka 24 ka,ale uz mam vybraty jednoducha recept na prsa. Musim ist