Spolok ľudí dobrej vôle.

[dodoriven3]

Gulinka (pokračovanie),
dôležité je teda nečakať len na cudziu pomoc, ale zapojiť tú čo Teba najviac pozná, (alebo aspoň mala by ), a to seba samú.
Dokonca ani nekopíruj úspešný postup tej, či onej, pokiaľ si ho neprerobíš na svoje potreby. Nakoniec stejne zistíš, že najlepšie je, vybudovať si svoju vlastnú cestu od základov.

Každý sme totiž jedinečný, odlišný od iných, (iná psychika, iná situácia, iné problémy, iné možnosti pomoci a v neposlednom rade aj iné baktérie v tráviacom trakte), takže hľadaj miesta kde zlyhávaš Ty a ako ich dokázať prekonať.

Takže skúšaj, a ak pochybíš, nebuď len z toho nešťastná, ale sadni si do kúta a rozmýšľaj ako sa to dá, či to vôbec chcem.. a potom sa to dá.

Ozvi sa o 2 týždne či sa niečo zmenilo.

[gulinka]

Ahoj Dodoriven,

ďakujem za milé písmenká. Ty vieš, že nie je ľahké prekonať sám seba.
Všetko, čo som dosiahla do augusta, tých 12 kíl dolu sa pekne vrátilo.
Horšie je to, že to robím vedome, uvedomujem si, ako som na tom zle, ale začínam mať pocit, že ma to úplne prevalcovalo, akoby sa mi to, aby som sa dobre najedla, dobre si pochutila, stalo môj každodenný cieľ .

Motiváciu - tu teda mám, do mesiaca by som potrebovala schudnúť 30 kíl....
Keby to tak išlo, že? Ale čím viac viem, že sa ten termín blíži, tým akoby mi na tom stále menej a menej záležalo na tom, aby som so sebou niečo urobila a viac na tom dať si dobré jedlo.

Necítim sa dobre. Neviem si sama pomôcť. Nedokážem sa ovládať.

Som zo seba veľmi zúfalá a dokážem s tým zúfalstvom spraviť iba jediné - znova ho zajesť...

[Ani]

Gulinka (prepáč Dodo, že ti tu zahlcujem vlákno )
Ja presne viem o čom píšeš. V tom stave som bola viackrát vo svojom živote a viem, že ešte veľakrát tam budem smerovať, ale verím, že to už nedopustím sa vrátiť do absolútneho dna.
Nie je to tak dávno, keď som aj ja mala pred sebou len to aby som sa dobre a poriadne najedla a pochutila si. Nie žeby som chcela byť tučná, nie žeby sa mi to páčilo byť tučná, nie žeby som si chcela na seba namiesto šiat obliekať stan, ale proste ten pocit dať si večer hranolky s niečím vyprážaným zajesť to čokoládou a zmrzlinou prípadne potom si nato dať ešte čipsy bol proste lepší.
A nič sa na tom nezmenilo, len som objavila čo na mňa platí. Pre mňa prerušovaný pôst bol ako pre topiaceho sa záchranné koleso. Konečne som pred 50tkou objavila čo na mňa funguje.
Dúfam, že ty na to prídeš skôr ako ja...
Ale každý deň prežívam strach, že to fungovať prestane. A možno práve ten strach ma drží v strehu....

[dodoriven3]

Ani,
s tým zahlcovaním máš pravdu. V poslednej dobe je tu celkovo dokopy (teda na celom fóre) asi 10 správ a aj to polovica z nich je reklamná činnosť.
Na druhej strane je to dobre, že všetci, (teda skoro všetci) sú chudí .

[dodoriven3]

Gulinka,
viem že je to ťažké.
Ja teraz zrovna utešene priberám (cca čo týždeň to kilo). Hydrocortizon mám na raňajky, obed, večeru, pred spaním a ešte navyše pri každom strese, pri každej námahe (veľmi dobre podporuje chuť do jedla). Dokonca by som sa vedel zaťať, že viacej nezjem, ale to je pre telo stres a musím ďalší hydrocortizol. Prečo Ti to píšem? Lebo zatiaľ máš šancu, aby si nedopadla ako ja (nemyslím úplne konkrétne), ale ak prídu choroby (a z tučnoty máš šancu viac ako 96%-tnú, že tie choroby prídu), tak potom to budeš mať neskutočne ťažšie.

Vykašli sa ( viem, že sa mi to ľahko hovorí) teraz na nejakých 30 kilo dole, ale najdi si spôsob (najmä stravovací spôsob), aby si ďalej nepriberala a hlavne aby si bola ako tak šťastná a vyrovnaná. Vymýšľaj si a pridávaj si do svojho jedálnička zdravé a chutné jedlá, aby si v budúcnosti nemusela mať ešte väčšie problémy.

Nerieš teda (momentálne) hmotnosť, ale kvalitu stravy. Ak by si do auta naliala miesto benzínu (či nafty) starý použitý olej, auto by sa zadrelo a nešlo!!!!
A čo, Ty nie si viacej hodná, ako to plechové približovadlo??????
No ale prečo potom do seba vhadzuješ ekvivalent toho použitého, prepáleného oleja??????

Niekto začne jesť zdravo v momente (radí to aj autor týchto stránok), no niekto toho nieje schopný. Tak si povie ten človek, napríklad, že jedával som 5 x (6x..) do týždňa sprostosti a od teraz budem len 2x (1x..) atp.

No to musíš vyskúšať Ty, že aká taktika je na Teba platná.

Ak nenájdeš nejakú každodennú (mini)radosť, že napríklad si svoj plán dodržala, potom to bude veľmi, veľmi ťažké.

Nikdy si ale nedávaj nereálne ciele a nebuď vyslovene hladná. To je spočiatku to najdôležitejšie, (ak si nebudeš vedieť rady, napíš mi na email: dodoriven@zoznam.sk).

Budem držať palce.

[dodoriven3]

Ešte ma napadla jedna vec a to je chaos v hlave (k tomu chudnutiu čo sa týka).

Väčšinou má človek viacero cieľov a tým pádom aj viacero denných aktivít, ktoré k nim vedú. Keď si ale začne naberať ďalšie a ďalšie ciele, začína mať tých aktivít toľko, že buď nejaké začne úplne vynechávať, alebo ešte častejšie, začne z jednej nedokončenej aktivity v chvate bežať na druhú, aby to vôbec stíhal. Tú druhú aktivitu opäť nedokončí, lebo ho čaká ešte aspoň 5 ďalších, no času má už iba na 3.

No a tento samý princíp môžeme nájsť aj v tom chudnutí. Vieš presne základy, vieš čo vo všeobecnosti a koľko by si mala jesť??? Vieš kedy priberáš a kedy nie. Vieš aký je Tvoj hmotnostný rozdiel počas Tvojho ženského cyklu? Robila si si nejaký graf ako to u Teba je???
Ono potom bez toho nemáš istotu či chudneš, alebo priberáš (ono dokonca ani to by si nemusela vedieť, ak by si dodržiavala dlhodobo nejaký stravovací plán, ale...).
Proste keď tú istotu nemáš, potom to robíš náhodne a keď chceš ísť dole tak poriadne sa musíš postiť. Navyše tých možností, tých aktivít, tam je strašne veľa. No a keď ich je veľa, tak ich jednoducho nestíhaš obehať a v jednu slabšiu chvíľku to všetko dobro len z predstáv (to je inak prvá chyba), vymeníš za momentálne dobro -záplavu endorfínov z najedenia.

Takže sme na začiatku. Prvá je hlava, teda psychika a tam si musíš začať ozrejmovať základné ciele.
Až keď budeš mať radosť z toho čo robíš, až potom... ...skús na tom stavať. A nepodceňuj sa !!!

[gulinka]

Ani,

ahoj, som tak rada, že sa ti darí, že si si našla spôsob, ktorý ti funguje.
A to, že sa bojíš, že prestane raz fungovať, je samozrejmé. A obe dobre vieme, že raz naozaj prestane.
Ale vtedy už budeš mať krásne výsledky a bude na tebe, ako sa zachováš.
Či si tie výsledky budeš vážiť a udržíš si ich, alebo popustíš opraty a nechať to bežať samo kam chce.
A samo to beží vždy len jedným smerom - hore.

Ja som si to napriek tomu, že som sa z výsledku tešila, nedokázala udržať.
Pritom ma to stálo nemalé úsilie sa tam dostať a aj úspech z toho chutil super.

Keď sa raz hlava prepne, snaha skončila .

Neviem prečo je to tak. Prečo to musí byť neustály boj? Prečo to musí byť krok dopredu, dva dozadu, potom dva dopredu, jeden dozadu...prečo sa proste nedá ísť len vpred, prísť do cieľa a už byť naveky chudou???

Celý život, čo si pamätám, ( okrem obdobia, kedy sa mi podarilo byť chvíľu skutočne stihla) nerobím nič iné, len chudnem.

A keď si chvíľu oddýchnem, ma to ešte horšie následky.

Viem, Ani, že sa len potrebujem zmobilizovať a sama seba poriadne prefakcať a otočiť sa na správnu stranu, len teraz to nejako nedokážem.
Alebo aspoň nie sama.

Ale ja som už v tomto zostala sama, už nikoho z rodiny, z priateľov, zo známych nebaví toto večne prepínanie žeriem-chudbem a v podstate mi už nikto neverí.

Aj keď na jednej strane ich chápem, lebo som ako alkoholik, ktorý sľubuje, že prestane piť a pritom ho nájdu pritom, ako si tajne ulieva.
Tiež by som asi rokmi tu snahu pri ňom vzdala.

Ani, aspoň že tebe sa darí, napreduj stále vpred a ja sa k tebe, akonáhle sa mi podarí otočiť, pridám.
Si úžasná žena, nielen pre výdrž na tomto fóre, nielen pre tvoje výsledky, ale aj pre radosť zo života, ktorá z tvojich pismeniek ide a z tvojej bojovnosti, ktorá ťa ženie vpred lepšej a zdravšej budúcnosti.

Sľubujem, že si dám záležať na tom, aby som ti chodila pravidelnejšie na stretnutia s tebou

[gulinka]

Milý Dodo,

vidno, že ma už dosť poznáš .
Chaos v hlave...
Áno, to som celá ja.

Ľahnem si do postele a nepríde ti vytúžené vypnutie mozgu, prepnutie sa do režimu offline a uvoľnenie tela aj mysle.
Príde mi na um, čo som všetko ešte zabudla, čo zajtra ešte všetko musím urobiť.

Nedokážem nejako poriadne relaxovať, ani sa vypnúť.

Čo sa týka zmeny zloženia stravy, ja celkom zdravo. Veľa zeleniny, kváskový chlebík, kvalitná šunka, keď niečo robím, tak zo špaldovej múky...
Ale to množstvo, ktoré dokážem do seba natlačiť je tak obrovské, že nielen že nevytvorím príjmový deficit, ešte ho aj prekročím niektoré dni aj o dvojnásobok.

Viem, že je to len o mne, o mojich rukách a mojich ústach.

Len sa mi ťažko otáča túto veľkú, rozbehnutú a ťažkú loď...

Ty vždy vieš dať milé rady. Aj keď sa ti momentálne tiež podľa tvojich písmeniek moc nedarí, napriek tomu sa snažíš poradiť a nájsť pre mňa pomoc.
Ďakujem ti za to.

Verme, že čoskoro budem písať iba samé pozitívne správičky a s radosťou budem oznamovať ubúdanie kíl.

Uži si dnešný deň, ja tento zvyk nemám v láske, ale treba občas nechať mužskú časť populácie sa vyblázniť

[Lenka6]

Ahojte, ja som uz vycerpana z nevydarenych pokusov. A neustalych myslienok okolo chudnutia. (Ale nechcem to vzdavat.) Preto som tu ani velmi neprispievala, aj ked si to tu precitam.
A v mojom zivote nie su nejake velke zmeny a asi ani vo vnutri, ked vonkajsok je uz dlhsie obaleny tukovou vrstvou, akoby ochranou pred vonkajsim svetom. Vela som sa trapila, ale boli aj pekne momenty a pocity. Dosť mi pomáha aj záhradka na psychiku a ine povinnosti, ktore ma prinutia byt aktivnejsou.

[gulinka]

Lenka6,

ďakujeme za tvoje milé písmenká, veľmi ma hreje na srdci, že si to ešte nevzdala a neodišla z fóra, si bojovníčka a bojuješ aj keď nevidno výsledky a to dokáže len veľký bojovník.

Pekne si to napísala, ako sa obaľujeme tukovou vrstvou ako ochranu pred vonkajším svetom.
Paradoxne práve ten vonkajší svet nás za tú vrstvu odsudzuje a kritizuje.

Verím, Lenka, že ako sa teraz tvoja záhradka prebudí a začne pučať zelenými listami a krásnymi kvetmi, tak sa aj v tebe prebudí chuť a vôľa napredovať a odbaliť tú vrstvu, ktorá zahaľovala tvoje telo počas zimy.

[dodoriven3]

Gulinka,
pridávam sa svojím apelom na Teba k Renchuuu. Hovorím to tu už od začiatku, že ,,pozitivita" je veľmi dôležitá. Netvrdím tým, že sa ,,negativita" nemá využívať, ale vždy jej musí byť oveľa menej ako pozitivity.

Ak totiž sa správame k nejakej veci (nedajbože k osobe), ktorá je od nás závislá špatne, potom tá vec trpí (či si to uvedomuje alebo nie) a dopadne špatne.

Rovnaké je to aj s naším telom. Ak mu v duchu nadávame: ,,to odporné, tučné telo, nenávidím Ťa" (a to sme ho do toho stavu sami dostali), potom aj tak (zle) dopadne. Je ešte chorľavejšie a ešte tučnejšie.

Až si uvedomíme, že čo všetko to naše telo pre nás každú sekundu neustále robí, a ako sa k nemu správame, prejde nami pocit lepšieho precítenia toho tela, začneme si ho viacej vážiť a mať ho rád (také, aké práve je). No a výsledok bude ten, že k telu sa budeme správať lepšie, poskytovať mu viac lepších prostriedkov a ono začne chudnúť.

Úprimné a správne pokarhanie od priateľa je výborná vec, (čo sa nám mohla prihodiť), ale stavať na tom, že priateľ nás pokarhá (stopne), je presúvanie našej zodpovednosti za naše zdravie na priateľove plecia...

[dodoriven3]

Renchuuu,
ak už rok stagnuješ, skús si to celé zrekapitulovať.

Často sa stáva, že (ak to máš zastabilizované) Ti môže pomôcť úplná maličkosť. Niekedy je to:

- Príliš veľká snaha žiť optimálnym spôsobom stravovania, ktorá Ti môže spôsobovať stres (a chronický stres môže spôsobovať priberanie);

- Inokedy stačí pridať štvrťhodinku chôdze denne..;

- Niekedy zas si zapísať kombinácie jedál, ktoré nám nerobia dobre (a potom sa im logicky vyhýbať)...

Rovnako ako Gulinka, musíš prestať len trpne znášať opar bolesti nad sebou, ale aktívne rozmýšľať, že čo by si mohla ešte zlepšiť (takým spôsobom, aby to pomohlo tomu telu a Ty aby si z toho mala radosť).

Pekný deň všetkým.

[gulinka]

Dodo

Pri všetkej úcte - a tej mám k tebe teda veľa, nemôžem s tebou v poslednom odseku vôbec súhlasiť.

Ak je ten priateľ priateľ, záleží mu na zdraví toho druhého a nepridávaš mu zodpovednosť len preto,že chces od neho, aby ti pomohol.

Hlúpy príklad, ale dovolím si ho, niečo papáš a ostane ti niečo na brade. Nevidíš si to. Ale ostatní okolo teba to vidia. Bežný priateľ to vidí tiež, ale ostane ticho. Dobrý priateľ ti povie, že máš niečo na brade, aj keď prvých pár sekúnd budeš v trápnej situácii, kým to napravíš.
Potom si mu za to vďačný.

Väčšina tučných ľudí sa nevidí. Pozrieš si video na mobile, ale nevidíš sa tam ,,až tak tučný,,.
Keby to tak bolo, keby sme sa videli tak, ako nás vidia iný, ako sedíme a tuk pekne pneumatikovo tečie po našich bruchách, alebo ako vyzerajú obrovsky naše stehná, keď sedíme na stoličke, alebo aké krásne kopce máme na chrbte zo špekov asi by sme nevyzerali nikto z nás tak, ako vyzeráme.

A predsa...

Tak je to aj s tym chudnutím. Vieš, že to ide do zlej strany, vies že si kazíš, čo si dosiahol a predsa to nejako ignoruješ. Pretože je to pohodlnejsie. Ale dobrý priateľ príde, a prehovorí ti do duše.

Alebo ti aspoň napíše pár slov, ako ty, Ani alebo Renchuuu
Nemusia byť priame, niekedy proste stačí, že nie som v tom sama.

Že nie som tu sama

Aj v skutočnom živote sa našiel niekto, kto sa mi prihovoril do duše, aj keď to bol ten najposlednejší človek, od ktorého by som to čakala.

Ale možno práve preto to nabralo na sile.

Snažím sa nesklamať seba, ani jeho. Snažím sa napriek tomu, že cesta je neskutočne ťažká. Byt plný sladkého z veľkej noci ... Ale nemôžem prísť a všetko vyhodiť, môže sa to dieťaťu spraviť, aj keby som mu vysvetlila, aké sú moje dôvody, mrzelo by ho to.
Preto sa snažím odolávať aj keď viem, že tam v šuflíku sú zatvorené všetky veci, ktoré mám rada a kričia na mňa, nech ten šuflík otvorím.

Prečo je to také hlúpe??? Je to len obyčajné jedlo,obyčajne sladkosti, obyčajný chlieb a predsa mi dokáže robiť toľko starostí a takto veľmi komplikovať život!!!!

Kedysi ľudia hlasovali a trpeli, lebo jedlo im robilo problémy, keďže nemali čo do úst. A ja mám všetkého nadostač a trpím kvôli jedlu tiež....
Ako sa doba zmenila, veľmi sa zmenil aj dôvod tohto trápenia.

Kto vie, akoby som vyzerala a žila, keby som sa narodila v tej dobe v chudobnej chalúpke s desiatimi deťmi.

[dodoriven3]

Gulinka,
a Ty si myslíš, že si v tom sama?, že nám na Tebe nezáleží? ......

Ten môj posledný odstavec možno nebol šťastne napísaný, no popisoval presne ten prípad s tou špinkou na brade, čo si napísala:
a, Ak by si sa zašpinila na brade, (a teda nevedela o tom), potom upozornenie priateľa je to najlepšie čo sa mohlo stať (to som aj písal).
Žiaľ toto nie je Tvoj prípad. Pre Teba platí písmeno ,,b".
b, Zašpiníme sa na brade a vieme o tom (začíname rezignovať na to neustále utieranie), ale od priateľa chceme, aby nás za tú špinu vyhrešil (a či to nepriamo nerobíme?).

Je tu ale jeden problém, a to, že to vyhrešenie má len krátkodobé úspechy. Tak ako si človek zvykne na tú špinku na brade, zvykne si aj na to napomínanie. Čiže padá do toho bahna zúfalstva, sklamania a beznádeje ešte hlbšie. No a to nechce nikdo z nás, aby sa Ti stalo.

Práve preto apelujeme na Teba a na tú radosť z toho deja, ktorú potrebuješ v sebe dosiahnuť, lebo vidíme to ako najlepšiu cestu.

[gulinka]

Dodo

Budem sa snažiť v sebe nájsť tú radosť z deja, ako píšeš