Nové nastavenie mysle

[MichaelaS]

Ahojte,

skúsim skrátiť príbeh o sebe a dostanem sa k tomu, s čím mám problém.
Do svadby som bola štíhla laňka (2005), potom som ochorenla na štítnu žľazu (hypofunkcia) a neskôr som otehotnela - a dostala som sa na 102kg pred pôrodom.Po ňom som mala 81kg ( bola to voda kvôli š.ž) a odvtedy to ide dolu vodou.Prišla popôrodná depresia,emocionálne jedenie a návštevy u doktorov nemali konca kraja. Toto všetko je úspešne za mnou, veľa vecí som pochopila,uvedomila si,zdravie sa polepšilo.Ale. Už 10 rokov chudnem a v podstate sa dostanem na 75kg a potom zase na max. 92kg a stále takto dokola.
To, čo som pochopila a čo je vlastne aj moja otázka je, že som si neustálymi pokusmi o schudnutie vypestovala podstatný strach z jedla.
Môj deň vyzerá asi takto...celý boží deň myslím na jedlo,na to, čo môžem zjesť (som majster v odopieraní si), čo by som naozaj chcela zjesť,potom keď niečo zjem,tak mám pocity viny (aj keď je to zdravé jedlo) a stále takto dokola. Jem denne max 1500kcal,väčšinou okolo 1200kcal. Som vystrašená z každého sústa a je to vlastné úplne jedno čo to je. Cvičím pravidelne a moja váha stále konštantne stúpa, až kým neprestanem jesť úplne,alebo si dám nejakú formu jednotvárnej diéty niečo schudnem a zase dokola.
Máte podobné pocity?

[dodoriven3]

Ahoj MichaelaS,
ja si Ťa pravdepodobne budem pliesť, a to nielen kvôli menu. Som na tomto fóre zhruba 1,5 roka, no čo sa týka žien na tomto fóre (je ich drvivá väčšina), je to tu najčastejší príbeh. A to nielen tým spôsobom ako vznikol, ale hlavne svojím priebehom (kg hore a dole), no čo je ešte častejšie, je odopieranie stravy a žiaľ podvýživa. No a z toho všetkého špatná psychika.

Zatiaľ som Ti nič nepovedal, no na rovnaký príbeh bude najpravdepodobnejšie aj rovnaké riešenie, a to naučiť sa poriadne jesť.
Určite sa Ti onedlho ozvem. Zatiaľ aspoň porozmýšľaj o tej podvýžive. Že prečo...

[Adlita]

Ahoj Michaela,
psychika to ti je asi najneprebadanejsia vec človeka. A tak ako so všetkým, súvisí aj s chudnutim. Ved aj pevná vôľa je psychicno. A záleží od mnohých faktorov, ci už v tebe alebo v tvojom okolí, aby sa ti chudnúť darilo. Takých príbehov ako máš ty je tu určite plno, sama mam podobný. Najlepšie chudnem keď som v pohode a priberať som prestala v momente, keď som prestala bojovať s jedlom. Treba si nájsť čas sama na seba a tráviť ho tým čo ťa baví, pre mňa je to šport. Nikdy neschudnem toľko, koľko som voľakedy chcela, jednoducho to nejde, nemám takú telesnú konstituciu. Chudnem a priberám podobne ako ty celý život. Necítila som sa dobre pri svojom maxime a už vôbec pri svojom minime, to som si dokonca vyrobila mnohé zdravotné problémy. A vekom sa ukazujú zasa iné, tie z dlhodobej nadvahy/obezity. Chudnutie je skratka veda, pochopiť sa celá nedá
Držím ti veľmi, veľmi palce, sme v tom spolu a verím, že nájdeme tu správnu cestu, z ktorej sa už nedá vrátiť späť do veľkých čísiel.

[dodoriven3]

Ahoj Michaela,
sľúbil som, že sa ozvem,
takže:
1, Ak sa dá nájsť v blízkosti osoba, ktorá je takpovediac rovnakej krvnej skupiny, má rovnaké problémy (s tou hmotnosťou najmä) a chce s tým niečo spraviť (ako Ty), tak sa dajte do kopy, pôjde Vám to oveľa ľahšie.
2, Diétovanie pri chudnutí je jednou z najhorších vecí, zvlášť keď je nejaké jednostranné (ryžová, vajíčková dieta atď, atď) a doslova ničí budúci trvalý úspech (nielen nerovnomerne pôsobí na Tvoje baktérie v črevách, tie na hormóny a tie na Teba). Takže treba zmeniť svoje životné smerovanie k trvalému, zdravšiemu spôsobu života.
3, Zákazy majú v spoločnosti svoje miesto, no Ty sa snaž čo sa týka práve jedla a zákazov, ich postupne nenásilne nahrádzať radosťou a spokojnosťou z dobre odvedej práce, pri smerovaní k lepšiemu spôsobu života (ale aj stravovania ).
(trvalé zákazy = trvalý stres = trvalé pôsobenie stresových hormónov, ktoré pôsobia aj na inzulín = ukladanie depozitného tuku).
4, Pri zmene životného štýlu vôbec nie je potrebné počítať kalórie, no Ty si podľa mňa jednoducho málo jedla a z toho pramenila aj Tvoja podvýživa, ktorá spúšťala tie vlny priberania (a následného dietovania). Chcelo by to jemnúčko pridávať na strave, (ale na tej zdravej ).
Nech sa Ti darí.

[MichaelaS]

Ďakujem veľmi pekne za Vaše reakcie.

Tento týždeň som sa neozývala lebo som absolvovala operáciu achillovej šĺachy,tak sa pomaly spamätávam.

Počas pobytu v nemocnici som si študovala stránky s touto témou a prišla som nato, že s vysokou pravdepodobnosťou sa môj problém volá atypická mentálna anorexia nervosa. Stránky s touto tématikou som našla len v angličtine, u nás sa pojem “eating desorders” chápe snáď iba ako že človek je tučný alebo chudý.Bodka. Je toho ale oveľa viac.

Mne to veľmi pomohlo,toto uvedomenie si,že ide o chorobu,poruchu. Prestala som sa cítiť tak vinne. A to je veľká úľava. Snažím sa teraz jesť správne a hlavne predýchavam tie pocity viny. Zatiaľ sa mi nepodarilo dostať s denným prijmom nad 1000kcal ale snáď sa postupne prestanem báť.

Ešte raz ďakujem

[amanda.k.]

že operáciu...môjho muža pobolieva achilovka už asi viac mesiacov ale zatiaľ nikde nebol...ja osobne mám hrôzu už z len z pomyslenia na operáciu ešte som žiadnu nemala...drž sa..aj ja koľkorazy zjem niečo len tak nie že by som bola hladná neviem ako sa to volá či emočné jedenie...a stagnujem...ešte som nič neschudla od vianoc...mne by pomohlo len nemať doma najväčšie pokušenie tak nedám si dva šnicle naraz ale dať si na raňajky aj na obed...ako včera..no boli sme trocha na túričke akože...

[dodoriven3]

Ahoj MichaelaS,
o mentálnej anorexii (tak presne sa to volá) sa dá nájsť toho dosť veľa aj v slovenčine, či v češtine. Keď Ti pomohli články v angličtine, (ktorých je logicky mnohonásobne viac), tak to je len dobre.

To Tvoje upokojenie je aj dobré, no z iného pohľadu presne opačné, čiže zlé. Treba si uvedomiť, že to nie je infekčná choroba, ale Ty si si ju postupne vypestovala. Predstav si, že si tučná. Trápi Ťa to rok, dva, desať. Potom zistíš, že z tučnoty sa Ti chorobne zdvihol tlak, cukor, cholesterol a zväčšil poriadne pás z dôvodu viscerálneho tuku. Jednoducho metabolický syndróm ako vyšitý. No MS je choroba, tak sa upokojíš, veď Ty za to nemôžeš, s tým nič nenarobíš, lebo to je choroba.
No je to presne naopak. Práve teraz musíš poriadne a zodpovedne zabrať, aby si sa z toho dostala.

Viem, že teraz to sama nedokážeš (zvyšovať množstvo prijímanej stravy), preto som Ti aj odporúčal tú kamarátku, no pravdepodobne by tam bolo veľmi vhodné, nájsť si dobrú psychologičku. Takých prípadov ako je ten Tvoj, je tiež značné množstvo. Jednoducho Tvoje očakávania sa nezhodovali so skutočnosťou.

U niektorých žien sa to začalo už v puberte pri nezhodách s kamarátmi a rodičmi, no u väčšiny to bol skoro rovnaký scenár. Rozchod s partnerom, z toho emočné zajedanie a zároveň hľadanie nového partnera. Poväčšinou aj cez inzeráty. No a keď sa malo udiať prvé stretnutie, tak rýchlo dole nejaké to kilo najlepšie osvečenou tvrdou dietou. A keďže osud bol tvrdý, tak sa to stále točilo dookola, až sa tam zakorenil pocit viny, že to ja som tá nedokonalá, teda moje telo. No a jedlo bolo tým dôvodom.

Fakt ale je taký, že iba dostatok kvalitnej stravy Ti upravý postavu k dobrému, tak ako to vidia aj ostatní ľudia. Ako momentálne vyzeráš to neviem, lebo predpokladám, že tá fotka (na ktorej celé telo ale vidieť nie je, vôbec nie je práve najnovšia - samozrejmá vec, to nie je chyba).

Michaela, napíš mi svoju terajšiu hmotnosť a výšku, ale nejako odborne Ti poradiť neviem, len som počul prerosprávané príbehy podobne nešťastných žien.
P.S.: Nemám veštiacu guľu, (tých indícií veľa o Tebe nie je ) a Tvoj osud môže byť iný, no principiálne je to vlastne to isté.

Drž sa.

[MichaelaS]

Ahoj,

mas pravdu ze ma to upokojilo.Ale nie v tom zmysle ze by som si povedala ze to staci a ze je to dobra “vyhovorka”, prave naopak.

Snazim sa kazdy den o nejaku aspon malu zmenu, v psychike myslim, najhorsi je ten strach z jedla..to ma najviac vycerpava.

Svoje osobne stastie nestaviam na partnerskom vztahu,toto su veci,ktore vznikaju a zanikaju v mojej hlave a nesuvisia s rodinnym zivotom,aspon ja to tak vnimam.

Fotka je aktualna,vaha je 86kg a vyska 165cm.

[misela]

michaela, tak nech sa ti tu darí...

ja len malú poznámočku k dodovmu komentáru, možno že ty si pravý opak mňa...tri krát som skúšala chudnutie s druhou osobou (psychológ cez hypnózu, dietológ, tréner) a pokaždom to zlyhalo, po cca mesiaci som sa na to vykašlala...až teraz si uvedomujem, v čom to bolo - cítila som tlak, nebolo mi to prirodzené a nechcela som zlyhať v očiach toho druhého...niežeby oni na mňa tlačili, bolo to vo mne, chcela som byť perfektným klientom...

[dodoriven3]

Noo, v prvých dvoch odstavcoch si ma potešila. Len tak ďalej. Držím palce.
Tvoj tretí odstavec je pre mňa trošička tak záhadou, ale nechcem to teraz rozoberať.
Pripomeniem len to, že znižovanie Tvojej hmotnosti by malo byť založené na veľmi pomalom zvyšovaní príjmu jedla za súčastného privykania mysle, že je to správne a najmä že je to jediná možná, trvalo udržateľná cesta.
Ahoj

[MichaelaS]

Ano,

máš pravdu.Je to veru výzva.Hlavne teraz keď nemôžem chodiť,strachy sa v plnej miere prejavujú.

Čîtala som trocha Tvoju tému s behaním. Ja milujem tie lesné cesty na Železnej alebo polia pri Lozorne a Stupave.Je tam krásne. Ja mám vždy po prechádzke (alebo behu) pocit, akoby som dokázala niečo výnimočné

Moja snaha schudnút mi pred dvoma rokmi privodila n tej istej nohe ako teraz (pravá) únavovú zlomeninu a teraz zápal achillovky. Všetko z presilenia. Slovo “postupne” mi zjavne nič nehovorí, lebo prvy krát to bolo kvôli tomu, že som behala každy druhy den hned 5km a druhy krát lebo som si myslela že vysokohorska turistika a hned 15km je dobry nápad.

No proste strašne chcem byt chic a fit a furt som rovnaká a o barliach.

Upratat hlavu by to chcelo zjavne🥴Len neviem ako...a áno terapeutku mám už sto rokov,kopu vecí sme poriešili ale tuto zostávam furt nepoužitelná🥴

[MichaelaS]

Misela,

presne ako hovoris,vdaka “vrodenemu” perfekcionizmu som aj u terapeuta mala pocit ze tu ide o rychle dosahovanie vysledkov,aby mala pani doktorka pocit ze je uzitocna a ze jej to dobre ide

Usla mi pointa,ze tu ide o mna...alebo jednoducho vytesnujem ako sa len dá.

Mam velmi sutaziveho otca,byvaly sportovec,aj mama a u nas to jednoducho bolo vzdy orientovane na vysledky a iny vysledok ako byt najlepsi sa neratal.

A teraz ked niesom uz dlhe roky ako lanka stihla tak som proste “prehra” a uplne ma to blokuje.

Je to proste v hlave a ja na seba tak strasne tlacim🥴

[dodoriven3]

Skús teda čo najskôr dosiahnuť väčšiu pokoru, s ktorou ruka v ruke ide rozvážnosť.
Viem, že sa mi to ľahko hovorí, ale nejakú zmenu by si urobiť mala, pretože spätným pohľadom musíš vidieť, že takto ďalej to k cielu nevedie a to je z rozpore s Tvojím celkovým úsilým.

[misela]

misi, dá sa to zlomiť...u mňa prvý veľký zlom bol, keď som si pripustila, že nemusím byť dokonalá, nikdy ma všetci nebudú brať a nemusím všetko vedieť...že to nie je znak hlúposti pýtať sa a hľadať ľudí, ktorý mi s daným problémom pomôžu...dnes som v tom, už ako ryba vo vode...baví ma pýtať sa a viem, že som originál, jedinečná, nádherná bytosť rovnako ako každý jeden z nás...viem, že každý ma svoj názor a nie som povinná nikoho presviedčať o svojej pravde...jednoducho toto stačí pustiť a začať žiť v súlade so sebou, s tým, čo ty chceš, byť tam, kde sa cítiš ty dobre...ale na jednu vec sa musíš pripraviť, zmení sa tvoje okolie...vyselektujú sa ľudia, ktorým nebudeš sedieť a prídu noví..jednoducho rieš len veci, ktoré vyriešiť vieš a ktoré nevieš pusti, dopadne to dobre - buď ti s nimi niekto pomôže, alebo jednoducho nemajú byť vyriešené...

drž sa..

[MichaelaS]

Miska,

ja si uplne uvedomujem a citim ze tuto je ten pes zakopany.Viem,ze sa mam jednoducho uvolnit,netlacit na seba,prijat sa...ale preboha Ako to mam urobit?

Toto proste neviem poriesit a to som sama certifikovany kouc a neviem si pomoct

Bola to u Teba postupna zmena alebo Ti len tak kliklo a bolo to?