Čo je vlastne na tom také ťažké?

[monicka]

Moje skúsenosti s chudnutím sú dlhoročné, niekedy úspešné, no momentálne veľmi neuspokojivé. Moja terajšia hmotnosť je 111 kg. Je to inak krásne číslo, len keby nesvietilo na váhe. K tomuto číslu som sa dopracovala nasledovne. Od začiatku vysokej školy som mala určité zdravotné problémy vďaka ktorým som začala nekontrolovateľne priberať. keď som si myslela, že už sú problémy preč schudla som, cítila som sa dobre, prestala som s liečbou, a samozrejme po pol roku som musela znovu začať brať lieky z ktorých som nekontrolovateľne priberala. Človek, ktorý nemá skúsenosti s psychickým ochorením nechápe, prečo my pacienti s poruchami schizofrénneho spektra cítime takú stigmu a snažíme sa prestať brať lieky hneď ako sa cítime zdraví. no bohužiaľ, je to na celý život. Keď som priberala vždy som sa začala hýbať zaujímať o stravu a aj míňať peniaze za rôznych výživových poradcov. Naposledy pred tehotenstvom som mala super život. choroba na ústupe, udržiavacie dávky liekov, milujúci partner a pohyb. Napriek tomu som vážila 108 kg a nevedela som s tým pohnúť. v januári 2019 som pri tejto hmotnosti otehotnela. Zhrozila som sa či bude moje bábo v poriadku keď mám toľko kíl. Stravovala som sa počas tehotenstva veľmi zdravo a vyvážene. Lekár mi vysadil ajmoje lieky, aby bolo všetko v poriadku. Do siedmejo mesiaca tehotenstva som nevedela pribrat ani jedno kilo, čo ma trápilo na jednej strane, lebo som sa bála o moje dieťatko, ale keď boli všetky vyšetrenia v poriadku, tak som sa uspokojila. problém nastal v šiestom mesiaci, keď sa mi začalo vracať moje ochorenie a začala som sa neprimerane báť, bola som paranoidná. Myslela som si, že nás sleduje motorkársky gang. Začal sa mi zhoršovať tlak a na internom mi povedali, že kvôli mojej obezite. Som presvedčená, že to však bolo zo psychiky. nakoniec sme s manželom usúdili, že musím sa ísť dať vyšetriť. Nechali si ma v nemocnici na psychiatrii a začali ma dávať do poriadku. Bála som sa o svoju dcérku no zároveň som presviedčala samu seba, že musím veriť lekárom. za 4 týždne v Nemocnici som pribrala 15 kg a potom doma ďalších 5 do pôrodu. Neriešila som to, lebo som sa tešila na dcérku a z toho, že choroba je opäť pod kontrolou. Možno majú mnohí veľmi odsudzujúci názor na ľudí s psychickým ochorením, môžem len povedať, že som nikdy nebola agresívna či nebezpečná, chcela som mať skrátka normálny život j s rodinou a všetkými radosťami a starosťami, čo k životu patria. Po narodení krásnej zdravej dcérky som schudla na 111 kg a tú váhu mám už skoro dva roky a neviem s tým pohnúť. Po mnohých pokusoch a úvahách som prišla na to, že mám problém cibuľového kabáta. Moja obezita sú vlastne šupy cibule do ktorých sa každý deň halím, aby niekto neprišiel na to, kto vlastne som. Čítam veľa motivačnej literatúry. V teórii viem, že každý aj tak na prvom mieste rieši seba, ale neviem to dostať do reálneho života. Zistila som, že sa potrebujem podeliť a porozprávať o tom všetkom a najlepšie anonymne. Som presvedčená, že nadváha, výčitky spojené s jedlom a nadmerné rozmýšľanie o chudnutí zmiznú, keď nájdem spolupútnikov, ktorí zažívajú niečo podobné. Som presvedčená, že takých cibuľových kabátov tu máme na tomto fóre viac. verím, že spoločná cesta pomôže.

[Lenka6]

Ahoj monicka,

chcela by som reagovat na Tvoj prispevok. Nejake veci mame spolocne. Ja som v roku 2019 mala tiez vahu okolo 112 kg, tiez beriem psychiatricke lieky asi na rovnaku diagnozu ako ty. Tiez som si vysadzala lieky, teraz uz beriem injekcie, tak som pod kontrolou. Necitim, ze by som z nich mala nejake vedlajsie ucinky, alebo ze by som z nich priberala. Myslim, ze skor zajedam problemy a nieco mi v zivote chyba a kompenzujem si to jedlom. Aj trpim emocionalnym prejedanim. Mam v sebe vela veci nespracovanych a na to vsetko mi chuti velmi jest. Viem to porovnat s priatelom, lebo on nie je zavisly na jedle, ale ja aj napriek tomu, ze som nieco schudla, som stale zavisla. To prirovnanie k cibulovemu kabatu je zaujimave. Tiez citam motivacnu literaturu a zaujima ma aj duchovno od choroby. Zavidim Ti v dobrom zdravu dcerku. Ja deti zatial nemam. Ale velmi nad tym rozmyslam, lebo uz rocky pribudaju. Neviem, ako sa Ty teraz stravujes, ked mas vysoku vahu. Lebo ked chce clovek schudnut musi zmenit aj navyky stravovacie aj pridat pohyb aj dostatocne spat a vela dalsieho. Ja stale hladam svoj recept na chudnutie. Kazdemu bude vyhovovat nieco ine.... Budem velmi rada, ked tu budes s nami zdielat svoje uspechy pripadne aj neuspechy ..... niekedy sa aj nedari.... Drzim Ti palce.

[monicka]

Ahoj Lenka, veľmi pekne ďakujem, že si napísala a podelila sa so mnou o svoje skúsenosti. Ja si myslím, že tiež mám problém s emočným jedením ale nie stále. Ja som zakaždým pribrala nárazovo v období dvoch mesiacov a potom som sa nevedela pohnúť s váhou dolu. Je možné, že zapĺňam jedlom prázdny priestor, ktorý niekedy cítim v srdci, hoci mám všetko po čom som kedy túžila. Niekedy neviem kde je problém, prečo nejde váha dolu aj keď moja strava nie je taká najhoršia. za roky chudnutia som sa naučila čo je zdravé, z čoho sa priberá, používam teraz asi týždeň aj kalorické tabuľky, nevidím, že by som v strave robila nejaké horibilné chyby ale možno je to aj o tých maličkostiach, ktorým neprikladám význam.

[dodoriven3]

Ahoj Monička,
s tými maličkosťami máš pravdu. Veď nie nadarmo sa hovorí, že ,, Tisíckrát nič zabije aj vola".

Rovnako je to nielen s priberaním, ale aj životom. Veľakrát máme všetko po čom sme túžili a chýba nám jedno jediné, (nenaplánované) pohladenie, v tú správnu chvíľu, kedy to najviac potrebujene.

No a posledné vysvetlenie prečo nejde hmotnosť dole si tiež napísala: ,,Za roky chudnutia ..."
Tým je vyjadrené všetko: stres, znížený metabolizmus a hmotnosť ako na hojdačke.

Pokiaľ nezahojíš dušu, telo nezahojíš. Tie žravé týždne majú nejaký dôvod (a Ty si ho vlastne aj povedala). Žiaľ čo sa týka psychiky v tom Ti pomôcť neviem a preto Ti budem len držať palce a občas Ťa povzbudím.

Neviem aké je to u Teba vážne, (tá predstava prenasledovania to len naznačuje), no viem, že aj napriek tomu, že si sa zverila psychiatrom, je veľmi vhodné navštíviť dobrého psychológa.

Držkaj sa.