Človek často chce dosiahnuť nejaký cieľ, no neurčí si vopred presné parametre svojho zámeru. Výsledkom takého stavu potom je fakt, že cieľ sa neplní, iba sa odsúva. Na odsun realizácie cieľov používame veľa výhovoriek, ktoré sú vždy poruke v dostatočnom množstve. Neraz si ani neuvedomíme, že ide o výhovorku - máme pocit, že je to objektívny fakt, ktorý znemožnil dosiahnuť cieľ.
Napríklad si dáte cieľ "menej jesť".
Čo je to za cieľ? Veď sa nedá dosiahnuť. Taký cieľ predpokladá, že keby sme si ho nedali, boli by sme v budúcnosti jedli viac. Možno. Ale o koľko viac by sme boli jedli? A potom príde na lámanie chleba. Naložíte si na tanier porciu a zjete ju. Potom si môžete položiť otázku: bolo to menej? Bolo - dalo sa predsa zjesť aj viac! Už za pár dní si ani neuvedomíte, že by ste plnili nejaký cieľ. Jete tak, ako ste jedli predtým. Ak si občas spomeniete na cieľ "menej jesť", tak sa dôvod vždy nájde: "Dnes mám depresiu", "teraz nemám čas riešiť všetko", "tieto skvelé rezne by do večere obschli" a podobne.
Prejde rok a vy zistíte, že vaša hmotnosť za toto obdobie zamýšľaného "menejjedenia" narástla o pár kíl.
Rovnako beznádejné sú aj pokusy typu "budem chodiť skôr spávať", "obmedzím sladké", "budem piť viac vody". Námety sú to síce veľmi dobré, ale neobsahujú nič, čo by sa dalo merať, plniť, kontrolovať a následne vyhodnotiť.
Len tak môžete svoj záväzok nielen formulovať, ale aj dodržať. Alebo - ak ho nedodržíte - rýchlo zistiť, že to nefunguje.
Ak si poviete, že cieľom je častejšie cvičiť, ľahko sa potom stane, že:
- v pondelok nepôjdete, lebo je porada.
- Utorok máte FAKT iné povinnosti.
- Stredu zavolá babka, že potrebuje pomôcť s nákupom,
- štvrtok vám na poslednú chvíľu zavolá známy (pivo a inú urgentné záležitosti ktoré sa nedajú posunúť),
- v piatok sa chystáte na nákup, lebo
- cez víkend budete mimo mesto.
- Takže ani víkend nepôjdete. Nebudete predsa cvičiť na grilovačke. Či?
Ale stále máte kdesi v pamäti, že ste v období, počas ktorého ste sa rozhodli častejšie cvičiť. Takto môže prejsť aj rok a vy s dobrým pocitom cvičenca akosi nebudete ani raz robiť tú plánovanosť.
Preto formulácia musí znieť celkom konkrétne. Napríklad: 3 krát do týždňa budem navštevovať miestne fitness. Konkrétne pondelok, stredu a sobotu. Cez týždeň na hodinu, v sobotu na dve.
Predpokladá sa, že vo fitness nebudete chodiť pozerať na veľkoplošnú telku DVD a pochlipkávať pritom gainery :-)
Potom je celkom jednoduché vyhodnotiť záver vášho cieľa. Už v pondelok večer si môžete niekde spraviť fajočku: bol som. Svoj cieľ plním. Alebo nebol som, svoj cieľ ignorujem.
Spôsob života, ktorý vedie k obezite je sakramentsky príjemný a nikomu sa nechce tohto pohodlia len tak vzdať. Preto je potrebné byť ku sebe nekompromisne tvrdý. Nielen v presnosti formulácie cieľov, ale aj v ich plnení. Nedá sa len tak "obmedziť jedenie". Musíte si stanoviť množstvo a termín. Termínom bude deň, množstvom bude energetická hodnota.
Stanovte si číslo, napríklad denne nezjem viac, ako 10 000 kJ. (U žien to môže byť možno 9 000 kJ) Potom pomocou váhy a energetických tabuliek viete pomerne presne stanoviť, či ste svoj cieľ dodržali, alebo nedodržali.
Nepodľahnite tomu sebaklamu aj vy. Ak sa nechcete obmedzovať v jedení, neklamte samých seba vágnymi záväzkami, že sa "budete trocha viac krotiť". Nebudete. Ak nemáte vôľu, aby ste sa prinútili zmeniť svoj život (vo svojom vlastnom záujme) potom sa netýrajte záväzkami. Priznajte si, že chcete veľa jesť a mať svoje pohodlie. OK. A tiež aj prijmite aj dôsledky tohto svojho rozhodnutia - obezitu, zrejme časom vysoký tlak, diabetes a iné nepríjemné zdravotné problémy.
Raz neskôr možno zistíte, že nielen chcete schudnúť, ale ste ochotní obetovať pre to aj veľký kus svojho osobného pohodlia. To bude chvíľa, keď budete pripravení naozaj začať. Je síce škoda čakať, ale rozhodnutie u každého dozrie v inom čase.
Potom nastane vhodná chvíľa na presnú formuláciu konkrétnych cieľov. Teraz už viete, ako na to.
- Nie "menej jesť". Určite koľko a naučte sa to merať, alebo pomerne presne odhadnúť.
- Nie "častejšie cvičiť", ale dátumy, hodiny kedy, kde a čo budete presne so svojou telesnou schránkou stvárať.
- Nie "obmedziť sladké", ale sladkosti odstrániť z bytu, pracoviska, auta. Nekupovať ich, neprijímať vo forme darčekov.
Práve takýmto spôsobom sa dostanete k cieľu. Po menších, ale presne merateľných krokoch. A ak nejaký krok vynecháte, okamžite vidíte, že to nefunguje. A môžete hneď zahorúca riešiť, čo ďalej.
