BMI kalkulačka
Kalorické tabuľky
Jedálniček na chudnutie

Motivácia a pevná vôľa pri chudnutí

Zdá sa vám, že pevná vôľa nie je akosi dosť pevná? Vytvorte si mantinely, ktoré vás nepustia. Ak sa vám nedarí vybŕdnuť zo zabehnutých koľají, skúste celkom zmeniť prostredie. Môžete odísť na dovolenku a začať tam. V novom prostredí nemáte vychodené žiadne cestičky. Nastavíte si vlastné procesy a začnete si na ne zvykať. Po dvoch či troch týždňoch sa aj doma už ľahšie pohnete novým smerom. Pevná vôľa totiž môže časom slabnúť. Ak ale v tej chvíli narazíte na prekážku ktorú ste si vopred pripravili, pomôže vám to držať sa na správnej ceste.

Tento trik sa dá s úspechom využiť najmä pri odstraňovaní závislosti. Napríklad ak sa chcete zbaviť fajčenia, alebo zbytočne pravidelného, aj keď zatiaľ možno len mierneho, pitia alkoholických nápojov. Tu často pevná vôľa nestačí a je potrebné viac úsilia, než bežne.

Samozrejme, nie každý môže zobrať kufor a na mesiac ísť bývať niekam do hôr.

Ak chudnete doma, vytvorte si čo najlepšie štartovacie podmienky. Zmeniť prostredie môžete aj čiastočne. To už potom sú tak trocha mantinely, ktorými sa budete snažiť držať sa v novej trati. Mantinely pomôžu, kým si „vyjazdíte“ nové koľaje.

  • Z chladničky, špajze a z bytu vyhoďte všetko čo nie je vhodné jedávať. Možno nastane problém, ak jeden člen rodiny chce schudnúť a ostatní sa plánujú ďalej nadžgávať čipsami, sladkosťami a nezdravým jedlom. Skúste sa s rodinou dohodnúť na nejakých kompromisných pravidlách.
  • Skontrolujte si doma taniere. Sú veľké? Investujte a kúpte menšie. Aj veľkosť taniera je tak trocha mantinel, ktorý určí, koľko si človek naloží. Na jeden tanier sa totiž dá položiť vhodných 70 gramov surovej (200 gramov varenej) ryže. Na veľký tanier hravo naložíte aj 500 gramov varenej ryže, čo je veľa aj pre drevorubača.
  • Jednoznačne oznámte všetkým známym, aby s vami nepočítali s dobrotami a kŕmením. Potom to ale musíte dodržať. Niektorí ľudia vám nezdravé jedlá ponúkať neprestanú asi nikdy. Najčastejšie sú to starí rodičia. Ostatní si čoskoro zvyknú, že vám nemajú nosiť nič, alebo ak, tak trebárs tofu.
  • Zapisujte si okrem iného aj všetky výnimky. Ľudia okolo vás budú bagatelizovať. „Veď jeden keksík ťa nezabije.“ To je pravda. Rýchly pohľad do zápisníčka vás však upozorní, či tento týždeň nehovoríme už o štvrtej výnimke…
  • Fotografujte, alebo zapisujte si každé svoje jedlo. Zdieľajte ich s kamarátmi (len s tými, ktorých to zaujíma). Už to, že musíte nejaké jedlo zapísať, alebo nafotiť vás často zastaví. Viem, znie to divne, ale funguje to.

Pri troche šťastia takto začnete riadiť svoje zvyky novým smerom. Opakovanie pomáha zvyk posilniť a mantinely bránia tomu, aby sme vybočili nechtiac, alebo omylom. Potom zistíte, že pevná vôľa nie je celkom potrebná. Stačí disciplína a zvyk.

Ostatne, podobné mantinely dnes používajú aj predajcovia. Vďaka nim zákazníci viac nakúpia.

  • V hypermarkete vám dajú tak veľký nákupný košík, že aj veľký nákup v ňom vyzerá trápne. Zákazník má potom podvedome zlý pocit. Nakúpi teda viac.
  • V ponuke sú rôzne balenia, ktoré útočia na vašu lakomosť. Kúp 4 balenia, piate bude zadarmo. (Nie, nebude.) Kúpite a zjete o jeden viac.
  • Polkilový jogurt sa predáva, ako rodinné balenie. Buďme realisti. Nie je problém dať si ho celý na posedenie. Mnohí ľudia majú zvyk dať si jeden téglik. Jedny sardinky, jeden rožok. Jeden – to je mantinel. Predajca teda vyrobí pečivo o hmotnosti 150 gramov a polkilový téglik jogurtu. Vy ste zvyknutí zjesť jeden kus. On zarobí, vy priberiete.

Uistite sa, že pre vás bude pohodlnejšie siahnuť po zdravom jedle ako po maškrte. Potom nebojujete s vlastnou pevnou vôľou! 

Jednoducho, v novom režime musí ísť veľa vecí "samo od seba". Nemôžete sa stále premáhať a ani trénovať pevnú vôľu. Ak sa totiž budete veľmi prísne ovládať, vaša „vôľa“ sa postupne vyčerpáva. Vydržať pár dní čokoľvek? To sa dá. Ale ak to neprestáva, vyčerpanie sa stále viac prehlbuje. Pevná vôľa je stav ktorý zaťažuje a vysáva energiu. Preto sa prekonávať a premáhať vydržíme často len nejaký čas a potom to vzdáme. Únava zhoršuje celkový stav človeka. Je to stres. Nielen psychický, ale aj fyzický. Unavený človek sa správa inak, než svieži človek. Preto je potrebné, aby sme sa nevyčerpávali zaťažovaním vôle - aspoň na hlúpostiach nie.

  • Unavený má sklon minimalizovať ďalšiu námahu.
  • Strácame „chuť“ niečo robiť, alebo pokračovať v tom, čo je namáhavé.
  • Jedna z prvých vecí, ktoré „vypneme“ v stave únavy je tvorivosť a proaktivita.
  • V stave vyčerpanosti klesá produktivita. Uprednostníme pasívne, nenáročné činnosti, ak sa nedá priamo ležať, alebo spať.

Prečo toľko hovorím o únave? Pretože tá sa týka aj diét a všetkých snáh o rýchle chudnutie. Príliš prísny režim vyčerpáva našu vôľu a energetické zdroje. Potom je len otázkou času, kedy sa človek naštve a prestane s tým. Preto som už odporúčal a zopakujem to:

  • Zmeny treba robiť postupne a mierne. Tak, aby sa telo aj myseľ postupne prispôsobili na nový režim.
  • Nepohodlie a námahu treba vyvážiť náležitým odpočinkom a primeraným množstvom jedla.
  • Prechod na nový životný štýl by ste v súhrne nemali vnímať ako frustráciu. Ak si pripravíte len obmedzenia a zákazy, nevydržíte to. Preto je nutné aby ste mali v novom životnom štýle aj odmeny a radosť.

Budete poctivo cvičiť a pravidelne jesť. A čiastočne to bude vyžadovať kus pevnej vôle. Áno, odmenou vám môže byť štíhlosť. Buďme ale realisti. Štíhlosť vás poteší, ale nie nadlho. Na to si rýchlo zvyknete a už vás to nebude odmeňovať. Pri novom životnom štýle ale musíte zotrvať. Navždy. V tej veci vám už ale pevná vôľa nie je nanič - nedá sa čakať, že sa budete odteraz premáhať každý deň až do konca života. Preto je dôležité vytvoriť si nové zvyky tak, aby zdravý režim bol pohodlnejší, ako nezdravý. Potom to zvládnete aj bez pevnej vôle. Bude stačiť len vôľa.

Ako to spraviť, aby ste to nevnímali ako priveľkú obeť? Tu vám neporadím. Je to u každého inak. Viem vám len odporučiť, ako by to vyzerať nemalo.

Nemali by ste k bežnému dennému „nerváku“ v práci a možno zložitej situácii doma pridať ešte ďalšiu ranu v podobe zákazov a príkazov súvisiacich s jedením a cvičením. Ak žijete „hekticky“ tak jedlo a šport sú asi to posledné, čo by ste mali zmeniť.

Predstavme si ženu, ktorá má stresujúce, únavné povolanie. Pol hodinu do práce a pol hodinu z práce jazdí v zápche. To je tiež stres. Doma možno majú s manželom napätie, hádky. K tomu problémy s deťmi a možno konflikt s kamarátkou. Hypotéka zhltne veľkú časť príjmu a zdá sa, že starí rodičia sú bezvládni, treba sa o nich začať starať. Bude treba zobrať si pôžičku a už teraz sú finančne takmer na nule. Je to jeden kolotoč. Táto žena sa často cez deň ani nestihne najesť. Potom na smrť uťahaná večer niečo zje. Nič mimoriadne. Nie je to žiadne obžerstvo. Ale to všetko stačí na to, aby priberala. Je na konci so silami aj nervami.

Ak do tohto zmätku navyše ešte pridá nejakú diétu, cvičenie, alebo trebárs aj kurz angličtiny, nemá takmer žiadnu šancu uspieť. Už teraz sa asi cíti ako ťažná mulica. Ak jej prihodíme ďalší náklad, je len otázka času, kedy kľakne. A tam už nie je v hre vôľa, chcenie. Proste priveľký náklad sa nedá uniesť - akokoľvek by človek (či mulica) chcel.

Preto by stálo za úvahu vždy začať robiť hlbšie zmeny, než len v tanieri. Prejdite si svoj život. Je stresujúci a namáhavý? Možno práve chutné jedlo a odpočívanie je akýsi váš oporný bod, ktorý vás akosi drží nad vodou. Ak jedlo zmeníte za menej atraktívne a namiesto odpočinku sa začnete trápiť v posilňovni, prudko môže klesnúť vaša vôľa. Vyčerpá sa.

V týchto prípadoch potrebujete začať tým, že si zjednodušíte život. Nie chudnúť a diétovať. Viem, ľahko sa mi to takto napíše a ťažko sa to robí. No ak ste v jednom kolotoči, mám pre vás pár tipov. (Obávam sa však, že tí, ktorí naozaj majú tento problém asi knihy nečítajú.)

  • Skúste analyzovať situáciu a vyškrtajte všetky povinnosti, ktoré môžete. Sú veci, ktoré stačí odfláknuť a niektoré veci nemusíte robiť vôbec.
  • Ak si neviete poradiť sami, kontaktujte v tej veci pomocníka. Môže to byť psychológ, alebo dobrý priateľ.

Pomoc zvonka má svoje opodstatnenie. Keď je človek v strese a v „jednom kolotoči“, prestáva myslieť rozumne. Ani celkom jasné a jednoduché riešenia vám v takom stave nenapadnú. Rozhovor s odborníkom potom prebieha tak, že psychológ vám dáva len otázky. Nimi vás „vyspovedá“. Tým, že vás takto riadeným rozhovorom donúti popísať svoju životnú situáciu, často sami prídete s novým nápadom, ako ju riešiť. Práve o to ide.

Ak sa vám podarí znížiť stres a vyčerpanie, často už len toto stačí na to, aby ste začali chudnúť. A to ste ešte nezmenili stravu a nezačali cvičiť. Preto je dobré životný štýl vnímať ako jeden veľký celok. Pýtajte sa na otázky ako napríklad:

  • Môžem svoj súčasný život hodnotiť ako dobre nastavený?
  • Teším sa večer na zajtra? Každý deň?
  • Robím každý deň niečo, čo ma baví, teší a je to užitočné?
  • Relaxujem každý deň primerane?
  • Mám čas spať? Spím dobre? Dostatočne?
  • Stretávam sa prevažne s príjemnými ľuďmi?

Fajn je, ak na každú otázku odpoviete áno. Ak nie, pýtajte sa prečo. Tak sa vám podarí hneď nájsť oblasti, ktoré sa vám nepáčia, nehodia, prekážajú.

Ak zmeníte životný štýl, je to namáhavé. Ak vôľu zamestnáte ťažším predsavzatím, počítajte aj s tým, že to jednoducho „žerie energiu“. Preto sa nebojte riadne stravovať.

Tento článok je prevzatý z knihy Jedálniček na chudnutie

Pevná vôľa - video o tom, ako ju posilniť:

Nakrútil som video, v ktorom popisujem 5 tipov, ako si môžete posilniť motiváciu a zlepšiť pevnú vôľu pri chudnutí. Bežne nás manipulujú obchodníci, aby sme kúpili čo chcú oni. Využite tieto triky aj sami na seba a zmanipulujte, čo budete jesť.

Pri chudnutí je nepríjemne častým problémom "zobkanie" potravy. Idete okolo nejakej dobroty a nastane kúzlo - ona zmizne. Čo to? Chceli ste zjesť ten koláčik? Ani nie. Ale bol tam, prišla chuť a už je vo vás. Z pár málo takýchto výnimiek za deň sa aj pri inak drastickej diéte môžete vypásť nie na tučnú húsenicu, ale na horšie.

Preto je dobré spraviť to tak, abyste mali čo najmenej lákadiel poruke. Žiadne bomboniéry, lahôdky.

Ale to neznamená, že nemáte nič mať poruke! Naopak. Obklopte sa jedlami vhodnými - zelenina, ovocie. Tam ak siahnete nehrozia žiadne ťažké následky a ešte dostanete do tela nejaké tie vitamíny. Akurát pozor na sladšie druhy zeleniny, tie pri chudnutí jedzte len doobedu a málo.

Spánok

Vo chvíli, keď niečo chcete dosiahnuť, jedna vec bude kľúčová: spánok. Ak nebudete dobre vyspatí, budete nijakí. Človek sa len tak motká svetom, radšej posedáva ako by konal. Oveľa ľahšie v mene únavy rezignujete na svoje zámery.

Ak chcete udržať svoju motiváciu a pevnú vôľu, dobre sa vyspite. Neplatia tu žiadne výhovorky.

Ak nemáte čas spať, pátrajte po príčine. Spravidla býva smiešna, alebo absurdná. Nedisciplína, alebo zvedavosť či v televízore predsa len niečo nezaujme.

Tréning pevnej vôle

Máte slabú vôľu? Nevadí! Vôľa sa dá trénovať rovnako, ako svaly.

Slabá vôľa je spravidla dobrou výhovorkou, nie popisom stavu. „Chcel by som síce schudnúť, ale nemám pevnú vôľu.“ To čo sú za reči? Buď chcete naozaj schudnúť, alebo chcete žiť v pohodlí. Nesťažujte sa na slabú vôľu. Možno nemáte vôľu chudnúť, ale akú pevnú máte vôľu dať si tú dobrotu.

Slovíčko „ale“ vás vždy prezdradí. Výrok „Chcem schudnúť, ale…“ je prostá lož, sebaklam. Preformulujte to na pravdivý výrok. „Chcel by som schudnúť, ale nechce sa mi v tej veci inak nič podniknúť.“

Nedokážete naštartovať, či nakopnúť? Nemáte dostatok motivácie vydržať? To sú len krajšie slová pre lenivosť opustiť zónu pohodlia.

Čo s tým? Trénujte to!

Najskôr príklad trénovania svalu: Keď dvíham činku ôsmy raz, už ma sval bolí. Nechce sa mi. Je ťažká. Lepšie by mi bolo ležať niekde na lehátku. Ešte však spravím deviaty zdvih. Desiaty zdvih činky už veľmi bolí. Ale skúsim to. A viete, čo sa stane? Budúci tréning tú činku zdvihnem ľahšie, pretože sval zosilnel. Viete čo sa však ešte stane? Zmení sa môj pohľad, akým sa dívam sám na seba. Zmení sa moje sebahodnotenie. Po nejakom čase trénovania sa začnem považovať za človeka, čo s dvíhaním činky nemá problém. Pravidelne chodím trénovať a mám výsledky! Normálna vec. Že to pri cvičení bolí? Iste. No a? Veď len chvíľu.

Poďme na príklad trénovania vôle: (Stojím v nákupnom centre pred točiacim sa stojanom s tortami a zákuskami.) „To už áno. Táto parížska torta, to je niečo. Krém má správnu farbu. Dal by som si.“ (V tej chvíli zmením moje typicky chybné držanie tela na rovnejšie. Mierne vtiahnem brucho. Vyrovnám sa, vystriem plecia. Zaujmem sebavedomú pozíciu.) „Tá torta je iste vynikajúca. Ale dnes si ju nedám. Nie som hladný.“ (To je fakt!) „Je to rovnaké ako dvíhanie činiek. Koľko dní dokážem vydržať bez parížskej torty? Dnes určite.“ (Vystretý hrdo odchádzam) „Mám to, čo som pred rokmi tak túžobne chcel – som štíhly. Čo všetko by som vtedy pri hmotnosti 115 kíl dal za to mať 80 kíl? A teraz ich mám. Tak to predsa nezahodím.

Odolám a dnešné odmietnutie lahôdky ma posilní. Nabudúce, keď uvidím tortu, spomeniem si, že minule som už dokázal odolať. Zvládnem to zas. Môžeme premýšľať o tom, ako nerovnomerne je na zemeguli distribuovaný telesný tuk. V niektorých krajinách ľudia umierajú na podvýživu, v iných na obezitu. Je to rovnako nespravodlivé ako to, že si dnes nemôžem dať tortu. Chcel by som. Chutila by mi. No nemôžem. Tú tortu nepotrebujem. Čo by asi spravil človek alergický na oriešky? Už nikdy si nemôže dať tortu s orieškami. Čo by spravil diabetik? Nesmie takú tortu. Čo by spravil celiatik? Nesmie takéto múčne jedlo. Čo človek s ťažkosťami so žlčníkom? Čo človek s laktózovou intoleranciou? Ak to zvládnu iní, zvládnem to aj ja.“

Takéto úvahy môžete skúsiť do seba hustiť vždy, keď budete mať na to príležitosť. Pochváľte samých seba a uznajte si, čo ste už doteraz dokázali. Ak sa v hlave „naladíte“ na pozitívny pocit a chuť dokázať to, tak to aj dokážete. Verte si, že to zvládnete. Budete tak dobrí, ako chcete byť. A je to aj vec návyku. Čím častejšie odoláte, tým ľahšie sa vám bude odolávať. Je to rovnaké, ako cvičenie s činkami. Čím dlhšie cvičíte, tým viac dokážete.

Mnohých udržiava pri obezite len ich rozmaznanosť a nezdržanlivosť. Taký človek si nevie odmietnuť okamžité splnenie chcenia. Vidí maškrtu a hneď ju chce. Je nezrelé chcieť mať všetko a hneď.

  • U dieťaťa taký postoj neprekvapí,
  • u 120-kilovej dospelej ženy zamrzí.

Často dostávam otázku „Ako sa mám donútiť nejesť sladké?“. Dá sa na to ísť niekoľkými spôsobmi:

  • Racionálne – uvážte to rozumom. Je naozaj nevyhnutné teraz zjesť celú čokoládu? Nestačí malý kúsok? Je potrebné zjesť ten malý kúsok hneď? Čo tak najskôr vypiť pohár vody a zjesť dve paradajky? Potom si dajte desať minút na rozmyslenie. Ak tú chuť naďalej budete mať, potom si dajte ten kúsok čokolády. Trocha zeleniny alebo pohár vody často človeka celkom zbavia hladu a smädu. Za desať minút ani neviete, že ste niečo chceli. Výsledok: možno si čokoládu zabudnete dať. Oslabíte tak návyk jedávať čokoládu.
  • Mechanicky – sladkosti nebudete mať poruke. Nikdy a nikde.
  • Emocionálne – predstavte si, ako vyzeráte a ako by ste vyzerať chceli. Ak sa vám žiada niečo dobré, alebo príjemné, nemusí to nutne ísť cez krk. Prečítajte si pár aforizmov, alebo zavolajte niekomu milému. Pustite si dobrú pesničku, alebo spravte niečo, čo vás poteší.
  • Náhradná chuť – kúpte si ústnu vodu. Dajte si ju vždy, keď máte chuť na niečo kalorické. U niekoho to môže byť žuvačka.
  • Priestorovo – utečte z dosahu nezdravých pochutín. Choďte na prechádzku, do kina, na návštevu, na brigádu, upratujte, cvičte, alebo spite. Robte niečo iné, ale neseďte pri maškrte.

Vždy, keď budete mať na niečo chuť, snažte sa zvíťaziť sami nad sebou. Čím častejšie si dokážete odoprieť, tým ľahšie vám to pôjde nabudúce. Aj striedmosť je vec návyku. Disciplínu, pamäť aj vytrvalosť možno trénovať. Takže si natiahnite tepláky na mozog a začnite svoj prvý tréning vôle.

Zlyhala som, objedla som sa. Je po všetkom…

Neúspešné pokusy sú celkom normálne. Nedajte sa odradiť, ak zlyháte a po pár týždňoch úspešného chudnutia spravíte diétnu chybu. Považujte to za zakopnutie. Človek, ktorý sa potkol, predsa nemusí zostať ležať. Vstaňte a choďte ďalej. Mnoho tučných je k sebe príliš prísnych. Ak spravia chybu a dajú si napríklad 3 veterníky v cukrárni, zrazu rezignujú. „Nestojím za nič, zas som zlyhal, ja to nikdy nezvládnem“. Pod dojmom tejto výhovorky sa vrátia k starým návykom „Veď to už aj tak nemá cenu“. Nepovoľte si tento sebaklam. Je to len zámienka, ako sa vyšmyknúť z prísneho režimu.

Rozmaznanosť a zvyk

Mnoho obéznych si myslí, že oni proste MUSIA zjesť celú čokoládu na počkanie. Že inak sa nedá, že ich vôľa by to nevydržala. Azda by praskla. Že sa nedokážu ovládnuť. A podobné výhovorky. V skutočnosti sú len rozmaznaní. Postupom času si zvykli, že ak si ich vôľa zaželá koláčik, je jej ihneď vyhovené. Ak si vôľa zaželá rezeň, dostane ho. Hneď. Taký človek si časom navykne, že sa vždy splní všetko, čo chce. Maškrtenie sa stáva štandardom. Štandard sa stáva návykom. Hody už nie sú udalosťou, ale bežným javom. Prečo spomínam rozmaznanosť? Pretože o nič iné nejde. Možno ho rozmaznala matka, možno babička, možno manželka. Alebo sa rozmaznáva sám. Rozmaznanosť je stav, keď si zviera či človek navyknú na príliš jemné zaobchádzanie. Potom ho už trvale vyžadujú.

Nepríjemné je to, že čím viac je niekto rozmaznaný, tým menej toho dokáže. Viac sa sústreďuje na okamžitý pôžitok a menej na dlhodobé ciele.

  • Ak rozmaznáte svojho psa, postupne prestane plniť príkazy. Začne sa dožadovať toho, čo chce on a nič iné ho nebude zaujímať. V podstate sa zmocní riadenia domácnosti.
  • Ak je šéf príliš benevolentný na zamestnancov, rozmazná ich. Človek by čakal, že mu za to budú vďační a ochotne budú robiť. Nie. Rozmaznanie sa prejaví postupným znižovaním ich pracovného výkonu. Začnú sa flákať, nevážia si mierne zaobchádzanie od šéfa, časom sa postavia proti nemu.
  • Ak si zvyknete dať si maškrty, hneď ako ich vidíte a chcete, rozmaznávate sa. Výsledkom bude, že sa stávate otrokom svojich túžob. Nuž a „maškrtou“ môže byť nielen klobáska. Dosaďte si čo chcete – cigarety, pivo, čokoládu, čokoľvek o čom viete, že by sa asi veľmi nemalo, ale chutí vám to. Zdá sa vám nemožné nedať si? Ale no tak!

Rozmaznaný človek nie je zvyknutý na odmietnutie – má znížený prah frustrácie. Ak bežnému človeku ukážete tortu a nedáte mu z nej, nič sa nestane. Bežný človek si síce tortu dá rád, ale nie je to nutné, nemusí ju mať. Rozmaznaný človek, ktorý „je na sladkosti“ je zvyknutý na to, že ak uvidí, hneď zje. Výroky „Umrela by som, keby som si nedala čokoládu“ sú medzi obéznymi bežné. V prípade, že si rozmaznanec nemôže okamžite splniť svoju túžbu, pociťuje to ako intenzívnu frustráciu. Zažíva to ako vážny problém. Prestane myslieť na to, čomu sa venoval pred chvíľou. Chce tú tortu. Hneď. Je navyknutý na blahobyt. Tým sa zmenšuje jeho rozsah záujmov.

Proti rozmaznanosti sa nedá bojovať príjemne a pohodlne. To asi tušíte. Luxus musí skončiť.

  • Ak dávate pozornosť dobrotám, maškrteniu a pohodliu, dostanete toho viac. Ale aj s následkami.
  • Dajte preto pozornosť tomu, čo vám dlhodobo prospieva a na nevhodné veci sa donúťte nemyslieť.

Myslieť sa dá len na jednu vec. Ak myslíte na tortu, nemyslíte na tréning. Ak chcete schudnúť, naučte sa svoju myseľ odkloniť. Donúťte sa namiesto o torte okamžite začať myslieť na niečo iné. Na čokoľvek. A zabudnete na ňu za krátku chvíľu. Časté opakovanie je ako tréning. Tak, ako sa dá časom dostať do stavu, keď musíte mať po obede koláčik, dá sa tento návyk aj odtrénovať. Ako? Nedať si po obede koláčik. Pravidelne.

O kotivácii a pevnej vôli si pozrite aj tieto články:

Ďalšie články k téme pevnej vôle, motivácie a podobných okruhov

Napísal
Miro Veselý 
28. augusta 2020
O autorovi článku: Zdravej výžive a chudnutiu sa venujem od roku 2004. Vydal som postupne niekoľko kníh o chudnutí. Najnovšia sa volá Jedálniček na chudnutie a sú v nej všetky potrebné informácie o chudnutí, ktoré čitateľ potrebuje na to, aby dosiahol výsledky. Pre tých, čo si knihu nechcú kúpiť je tu tento web. Nájdete tu informácie bezplatne. V článkoch a knihách vychádzam z poznatkov z klinickej obezitológie, odporúčaní WHO. Informácie priebežne konzultujem s lekármi aj fyzioterapeutmi a preto by malo byť bezpečné, ak sa nimi bude riadiť dospelý a zdravý, len obézny človek. Nemôžem však zaručiť výsledky každému. Pred chudnutím je preto vhodné, aby ste sa vždy poradili aj so svojím lekárom.
Miro Veselý
Tajomstvo chudnutia sa skrýva vo vašej chladničke!

©  Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.

Do roku 2003 som bol tučný. V roku 2004 som schudol 35 kíl a napísal o tom web chudnutie-ako.sk. Neskôr aj knihu, ktorú už 15 rokov pri každom vydaní vylepšujem o nové poznatky a skúsenosti z praxe. Volá sa Jedálniček na chudnutie. Ak radi pozeráte videá, navštívte Youtube kanál Miro Veselý.