Hladovka je stále kontraverznou témou. Miešajú sa tu záujmy a názory. Prelínajú sa dezinformácie s fanatizmom. Mieša sa dlhodobé a krátkodobé hladovanie. Padnú sem problémy s mentálnou anorexiou, samozvaní liečitelia, intermitentné pôsty a obradné hladovky. Potom z toho vznikne chumeľ informácií, ktoré je ťažké nejako rozpliesť. Pokúsme sa však o to. Tento článok som napísal v lete roku 2006 a aktualizujem ho začiatkom leta 2018.
Po takýchto mimoriadne zmiešaných informáciách hladovka vyzerá ako nielen zdravá, ale dokonca aj potrebná. Ako "odľahčí" organizmus. Ako sa zbavíme toxínov a chorôb. Ozdravieme a bude nám lepšie.
Často sa dajú počuť rôzne absurdné názory o tom, ako telo po hladovke ozdravie. Autori takýchto tvrdení prezentujú (nepodložené) tvrdenia o tom, že telo ak začne hladovať, začne sa zbavovať toxínov a jedov, ktoré spôsobovali chorobu. Tieto tvrdenia často sľubujú úplné vyliečenie aj vážnych chorôb (rakovina) a údajne na to stačí len hladovka. Skúste si však prečítať radšej nejakú odbornú knihu, ktoú napísal onkológ. Zistíte, že hladovka pri rakovine spravidla nepomôže. Ak by ste taký problém riešili, radšej sa poraďte s lekárom!
Teraz jeden skrátený citát z knihy Vyhněte se rakovině, napísal Prof. MUDr. Jan Žaloudík, CSc.: "Existující a rostoucí zhoubný nádor už stravou zásadně neovlivníme. Jde o tkáň ... je závislý na přísunu kyslíku a živin. V tomto se však chová poměrně agresivně a neregulovaně, snaží se brát si vždy maximum na úkor ostatních tkání a organismu. Proto jsou trvale neúspěšné snahy nádor „vyhladověť“ různými dietami. Vyhladověn je dietou především celý zbytek člověka kromě nádoru. Léčit existující nádor hladovkou nebo velmi jednostrannými dietami je poměrně populární mýtus ... ze své třicetileté praxe a ze zkušeností celého specializovaného onkologického ústavu, kde pracuji, mohu říci jen tolik, že jsme nikdy neviděli pozitivní léčebný efekt na rakovinu, vyvolaný pouhým hladověním nebo drastickou dietou ... Strategií nádoru je přežít, zvětšovat se a šířit se. Tuto jeho strategii stěží změní pouhá vůle pacienta, jeho vyčkávání, hladovění nebo pochybné metody opřené o klamné představy a víru..." Dúfam, že to stačí ako ukážka toho, že hladovka ako liek naozaj nepomôže.
Je to tvrdé, ale na internete je nečakane veľa internetových stránok, ktoré klamú. Publikujú nepravdivé a vymyslené informácie. Jediným účelom je prilákať čitateľov a niečo im predať.
Preto je pri téme hladovania tak veľký informačný chaos. Nuž a keďže hladovanie je veľmi náročné, zapálený hladovkár býva často fanatik. Agituje, bojuje, presviedča. Jednoducho je ho počuť aj vidieť. Chce vyvolať dojem, že "všetci už hladujú a ak nehladuješ aj ty, tak si somár". Áno, aj s urážlivým kontextom to býva. Veď uvidíte tú batériu nenávisti, zlosti a nesúhlasu v komentároch k tomuto článku.
Tak poďme na to.
V povedomí mnohých je obezita spojená s prejedaním. Potom logicky nejesť = chudnúť. Preto sa hladovanie priam ponúka ako riešenie tučnoty. Žiaľ, máme už priveľa skúseností, tak vieme povedať záväzne: nefunguje to.
Iste, teraz ma môžete napadnúť a ukázať príšerné zverstvá, aké sa diali na ľuďoch, ktorí boli dlhodobo vystavení hladovaniu proti vlastnej vôli. Naozaj boli vychudnutí. K tomu len dve poznámky. Po prvé: nepleťme si štíhle zdravé telo a telo vyhladovaného človeka na kraji smrti. Po druhé: myslite na to, že tieto nedobrovoľné pokusy veľké množstvo ľudí vôbec neprežilo. Preto nie je dobré považovať hladovanie za cestu k štíhlosti. Je to cesta k slabým kostiam, strate svaloviny, k chradnutiu.
Druhý problém, na ktorý je treba myslieť je to, že ak začnete dlhodobejšie hladovať, poškodzuje to mozog. Presnejšie jeho kognitívne, poznávacie funkcie. Pozrite si pro-ana stránky. Na nich si mentálnou anorexiou postihnuté ženy dávajú rady, ako hladovať pre štíhlosť. A ako to hladovanie ukryť pred ostatnými. Pár riadkov si pozriete a máte jasné, že to nie je normálna diskusia. Že ide o poruchu myslenia. Dosť možné, že práve hladovaním sa myslenie jednoducho tak poškodí, že človek už nie je schopný normálne a kriticky zhodnotiť svoju situáciu.
Ak by ste teda hladovku a chudnutie skúsili, čakajú vás niektoré vážne problémy.
Takže ak ste hľadali niečo ako "hladovka skúsenosti" tak to berte ako skúsenosť.
Ja sám som tiež jeden z prvých pokusov o chudnutie robil práve snahou nejesť. Vydržal som 3 dni. potom som už bol agresívny a podvádzal som.
Niektoré ženy sa snažia získať si liek zvaný aj anorektikum. Taký liek sa u nás momentálne nepredáva - všetky mali závažné vedľajšie účinky a preto sa nepredávajú. Tieto lieky "škrtli" pocit hladu. Naša šťastná hladovkárka tak mohla nejesť a nevadilo jej to. Všetky ostatné účinky podvýživy však boli prítomné tak, ako sme si o nich písali. Aj s tým, že po vysadení liekov sa rýchlo priberalo...
Toto už začína byť pomerne známe a tak chudnutia chtiví už hľadajú skôr krátkodobejšie hladovky. Hladovka 3 dni a podobné nápady. Len efekt je skôr sporný.
V poslednej dobe sa ukazuje, že možno prerušovaný pôst by u niekoho mohol byť prospešný. Prerušovaná hladovka na chudnutie sa odporúča často vtedy, keď sa chudnutie zastaví. potom na pol dňa, alebo deň môže vysadenie stravy pomôcť znova to rozbehnúť. Zvyčajne sa to rozumie tak, že počas intermitentnej hladovky sa môže jesť zelenina a možno trocha ovocia.
Nie som veľkým priaznivcom týchto postupov. Skôr sa prihováram k vyrovnanému prístupu. Jedzte normálne a nehladujte. Asi sa nič nestane, ak si pár hodín nedáte jedlo. Ak vám to je príjemné, môžete to raz za týždeň skúsiť. Ale nerobte to, ak by prerušované hladovanie príliš vyčerpávalo vašu vôľu.
Ísť totiž dlhé hodiny bez jedla môže vyčerpať krvný cukor. To spôsobí hypoglykémiu. Nuž a práve na ňu každý z nás reaguje celkom inak. Ak teda po pár hodinách nejedenia neodoláte a zjete veštko z chladničky vrátane ohlodania bužírky prívodného elektrického kábla, hladovka a chudnutie nie sú pre vás tou správnou cestou!
Predpokladajme, že ste hladovku prežili. Chcete s ňou prestať. No to tiež nie je tak jednoduché. Metabolizmus je po hladovaní značne spomalený, no psychika vás už láka niečo dobré si konečne zobnúť. Spomalený metabolizmus však znamená, že telo je zvyknuté - preženiem to - na nulový príjem. Čokoľvek malé teraz zjete, bude telo považovať za cenný zdroj energie, ktorou zatiaľ tak šetrí. Aj pri "vtáčej porcii" sa teraz stane, že energie bude nadbytok. Nadbytok preto, že organizmus pracuje úsporne. Dáte si pár porcií ľahkého jedla a okamžite sa začnú tvoriť tukové zásoby, hoc keby ste neboli začínali s hladovkou, pri rovnakom príjme energie by ste chudli.
Je to preto, že zmeny v organizme neprebiehajú rýchlo. Ak je metabolizmus spomalený, pár porcií jedla ho nedokáž "naštartovať". Metabolizmus sa začne meniť niekedy až po niekoľkých týždňoch. Takže nie je jednoduché povedať, čo po hladovke. Ak nechcete bleskovo pribrať, mali by ste po takej hladovke postupne pridávať tak malé množstvá jedla, aby ste nepribrali. Ale to znamená, že po hladovke by ste ďalšie (najmenej) týždne vlastne takmer nič nejedli. Taký stav však môže skončiť kolapsom zdravia podobne, ako je známe z prípadov mentálnych anorektičiek (viz záver článku).
Aj tu platí - všetko je individuálne. Niekomu sa také dlhodobé hladovanie nespôsobí nič, u iného sa prejaví poškodením pleti, inému môže zlyhať srdce...
Po hladovke by teda bolo treba niekoľko mesiacov "zrýchľovať" metabolizmus a "hasiť škody" spôsobené hladovaním. Oslabené svaly možno zachránite činkami. Horšie je to, že niektoré zmeny spôsobené hladovkou už môžu byť neopraviteľné. Funkcie, ktoré v čase zdravia fungovali ako - tak dobre sa počas hladovky môžu poškodiť. Natrvalo.
Výsledkom hladovaním zníženej hmotnosti teda je, že po týždňoch hladovania (ak ste to prežili) začínate postupne prechádzať na stravovací štýl zvaný racionálna výživa. To je jediná cesta, ako zas nepribrať.
Ak sa po hladovke vrátite ku jedeniu bežných jedál, zákonite ste nazad v energetickom prebytku a znovu-pribratia. Je to len otázkou času. To je najčastejší dôsledok hladoviek. Oslabené telo po hladovke dostane nadbytok energie a bleskovo priberie. Oslabené svaly, ktoré sa značným dielom podieľali na úbytku "váhy" hladovkou už objem nenaberú. To by chcelo posilňovňu a profesionálneho trénera. Hladovkár však spravidla priberie na rovnakú hmotnosť, akú mal pred hladovkou. Priberie teda oveľa viac tuku, než mal predtým.
To všetko preto, že prejsť na "zdravú stravu" naozaj nie je jednoduché. Nestačí mať "rozpis na týždeň". Treba vedieť.
Kto nie je schopný, alebo ochotný naštudovať si zásady stravovania pred hladovkou, určite si to nenaštuduje ani po jej skončení. Jasná vec, že potom zas priberie. Veď nevie, čo by mal jesť a koľko. No a kto si naštuduje základy výživy, rýchlo pochopí, ako nezmyselným pokusom je hladovka.
Ak sa predsa dokážete stravovať zdravo, dokážete chudnúť bez toho, aby sme museli vystaviť organizmus tak extrémnej situácii, ktorú vyhodnotí ako ohrozenie života. Nie je potrebné spúšťať kompenzačné mechanizmy určené na záchranu života v extrémnej situácii hladu. Mechanizmy, ktoré môžu nadlho, alebo navždy poškodiť fungovanie vášho jediného tela.
Už som spomenul, že mnoho ľudí verí tomu, že hladovka je pre zdravie to najlepšie čo môže byť. Tvrdí to veľa liečiteľov a rôznych šamanov. (Kurník-šopa máme 21. storočie a myslel som, že doba šarlatánov a magických vier bola primeraná v stredoveku. Vtedy vzdelanie nebolo tak dostupné, ako dnes...)
Inými slovami hladovaním môžete pomôcť zlepšiť stav, ktorý vznikol dlhodobým prejedaním. Otázka však znie, ako dlho ten hlad môže vydržať.
V rôznych časopisoch sa dočítate aj to, že hladovka pre zdravie je celkom nutná. Že sa zlepší hojenie jaziev, že
sa môže naštartovať omladzovanie organizmu a zlepší sa duševný a telesný stav človeka. Radšej tomu neverte.
Hladovanie však v skutočnosti pre zdravie až tak priaznivé nie je. Organizmus je, samozrejme, schopný v čase hladovania prežiť. No akonáhle začne hladovať, urýchlene zapája všetky záchranné mechanizmy, aby prežil.
Telo ihneď zaregistruje, že sa prerušil príjem energie. Na to reaguje tak, že sa začne prepínať do úsporného režimu. Úsporným režimom sa rozumie, že začne šetriť energiu ako sa len dá. Bežne to nazývame, že sa spomalí metabolizmus. Metabolizmus je súhrn mnohých funkcií organizmu, ktoré sa podieľajú na tom, že "fungujeme". Skladá sa z práce orgánov, z toho, ako sa tvoria, vylučujú či odbúravajú rôzne látky, hormóny, ako sa hospodári s telesným teplom, pohybom. Postupne sa mení (oslabuje) mnoho funkcií organizmu, najnepríjemnejšie je asi oslabenie imunitného systému. Hladovka teda rozpohybuje mnoho telesných procesov, ktoré sú navzájom pevne prepojené. Zmenené parametre fungovania tela môžu spôsobiť zlyhanie jednotlivých funkcií, alebo väzieb, ktoré by inak nezlyhali.
Telesné procesy, metabolizmus, sa nemôžu "prepnúť" na úsporný, či akýkoľvek režim tak, ako zareaguje počítač, ak ho vypnete. Po zaregistrovaní hladovania sa procesy v tele postupne začínajú meniť a tieto zmeny sú plynulé. Laicky hovoríme o spomalení metabolizmu. Telo sa v tomto stave pomaly začína správať inak. Snaží sa obmedziť energetickú spotrebu. Hľadá možné zdroje. Na existenciu nutne potrebuje niektoré látky, napríklad aminokyseliny. A tak siahne napríklad na vlastné svaly. Laicky hovoríme, že telo "si žerie vlastné svaly".
Problémom je, že nastáva celkové oslabovanie a ochabovanie organizmu. Cudzie slovo na tento stav je katabolizmus. (Katabolizmus = rozklad tkanív, deštrukčná fáza metabolizmu.) Rozklad tkanív znamená, že ubúda svalovina, oslabuje sa činnosť a účinnosť všetkých orgánov (vrátane srdca).
Ako hladovka pokračuje v čase, organizmus slabne. Do istej chvíle dokáže vcelku dobre kompenzovať dôsledky hladu. Umožní človeku, aby nepociťoval hlad "bolestivo" a mohol sa vydať za potravou. No hladovkár just hladuje ďalej. Pokiaľ hladuje zdravý človek, ktorého organizmus je v dobrom stave a kondícii, nemusí mať hladovka následky, ktoré by sa prejavili chorobou. No ak je organizmus niečím oslabený, hladovka môže spôsobiť zlyhanie práve "najslabšieho ohnivka v reťazi" - v reťazi životných funkcií organizmu.
Žiaľ, až tak jednoduché to nie je. Organizmus nefunguje tak, ako sa nám snažia tvrdiť zástancovia rôznych alternatívnych výživových smerov. Nebojte sa toho, že ak zjete mäso, či mliečne výrobky, tieto že by v čreve "hnili", alebo "zahlieňovali", či "otravovali" organizmus "jedmi". Takto formulovaná predstava vyvoláva obavy a expresívne slová, ako jed, hniloba vzbudzujú strach.
Na rozdiel od odbornej literatúry sa alternatívne výživové smery vyjadrujú nielen expresívne, ale aj zrozumiteľne. Pre človeka je proste zrozumiteľná predstava, že ak zje kus mäsa, tento kus mäsa "prejde do čreva, začne tam hniť a hniloba sa dostane do krvi, ako jed, ktorý otrávi celé telo". Je to zrozumiteľné, ale je to nezmysel. Telo nefunguje, ako igelitové vrecko, do ktorého keď hodíte kus mäsa, začne hniť. No ak človek rozumie textu, ľahko uverí. Predstava potravy, smradľavo hnijúcej v čreve ja plastická... A potom môže uveriť aj tomu, že hladovkou, oddelením stravy, či iným alternatívnym výživovým štýlom sa zbaví jedov z čriev a následne sa "vyplavia" aj ostatné jedy z tela.
V skutočnosti za mnohými zdravotnými ťažkosťami stojí neznášanlivosť niektorých potravín, alebo ich kombinácií. Príznaky ustúpia nie vďaka hladovke, ale preto,ž e sa odstránila príčina - potravina, na ktorú je človek citlivý. Prečítajte si, aké široké spektrum potravín môže spôsobovať ťažkosti v sekcii potravinová alergia. Rovnako "zázračné" vymiznutie príznakov by nasledovalo aj bez hladovky po vypustení problémovej potraviny.
Uvedomujem si, že tieto tvrdenia napadnú tí, ktorí na hladovku veria. Budú tvrdiť, že "hladovka je liek", telo že je je "múdre" a podobné táraniny. Podložia to "tisícročnými skúsenosťami národov a kultúr" (bez konkrétnych dôkazov).
Neverte im. Ľudia tisícročia umierajú na najrôznejšie choroby. Keby naozaj stačilo trocha si pohladovať, verte tomu, že by sa o tom vedelo. Ale žiaľ, nestačí to. Hladovka môže byť (býva) poslednou oporou a nádejou pre človeka umierajúceho na rakovinu. Poznal som niekoľkých, ktorí to naozaj skúšali. Nefungovalo to. Je celkom irelevantné, ako tento fakt "okecajú" priaznivci hladovky, ako "vysvetlia" prečo ich zázračná hladovka náhodou v jednotlivom prípade nefungovala. Faktom je, že na rakovinu sa umiera a na hladovanie tiež.
Možno budete počuť názory ľudí, ktorí hladovkou dosiahli lepší pocit, viac zdravia a podobne. Znova tvrdenia, ktoré ťažko podložiť. Keď sa veci vytrhnú z kontextu, znejú dobre. Napríklad niekto vám bude tvrdiť, že sa hladovkou zbavil dlhoročného ekzému, alebo búchania srdca. Ale veľmi ľahko môže ísť len o to, že bol alergický na niektorú potravinu. Vylúčenie tejto potraviny by malo rovnaký účinok, ako hladovka. Preto, ak vám niekto bude hovoriť, ako sa mu osvedčili rôzne pôstne dni, či víkendy, neverte tomu, že ide práve o účinky hladovky. V hre môžu byť celkom iné faktory o ktorých dotyčný propagátor hladovania nemusí ani vedieť.
Ak sa predsa len nemienite riadiť radou NEHLADUJTE, radím vám, konzultujte akúkoľvek hladovku so svojím lekárom. Nenechajte sa nabulíkať alternatívcami, ktorí síce vedia dávať prekrásne sľuby, ale žiadne záruky a dôkazy. Hladovka môže poškodiť vaše zdravie. Možno neublížila 25 ročnej kolegyni, môže zabiť 45 ročného kolegu, ktorý sa po nej opičí. Možno vám neublížia tri "očistné víkendy", ale štvrtý "očistný víkend" vo vás spustí nejaký proces, ktorý sa vôbec nemusel spustiť. A komu sa potom pôjdete sťažovať?
Pozrime sa nakoniec na niektoré dôsledky, aké prinesie hladovanie, typické sú u dievčat s mentálnou anorexiou. No ak sa pre hladovku (mentálnu anorexiu - anorexia znamená nejedenie) rozhodne ktokoľvek, hrozia mu rovnaké následky.
Myslite na to, že hladovka = mentálna anorexia. Či ju už držíte dva dni, alebo 5 rokov s pauzami. Hladovka je zlý nápad a preto vám odporúčam, aby ste po nej nikdy nesiahli. Jedzte pravidelne kvalitnú potravu. Zdravá výživa je bezpečný spôsob, ako sa zbaviť nadváhy a z nej plynúcich zdravotných problémov. (Pozrite si aj zdravotné riziká obezity... a tiež časté otázky, ako schudnúť)
© Web chudnutie-ako.sk píše Miro Veselý od 27. 07. 2004.