Kolobežkovanie ako šport pri chudnutí?

Kolobežkovanie je v súčasnosti obľúbený rekreačný šport, ktorý môžete využiť aj pri chudnutí. V súčasnosti je celkom bežné vidieť na kolieskach nielen deti a mladých, ale často už aj dospelých a aj tých najdospelejších. Nakoniec – prečo nie? Riziká a zisky sa dajú vyvážiť pomerne slušne, takže tento šport je poruke pre každého, kto má po ruke asfalt a roviny v dojazdovej vzdialenosti. V tomto článku sa budem venovať kolobežkovaniu z pohľadu bezpečnosti, významu pri chudnutí a aj jeho rekreačnej funkcii pri využití voľného času.

Ešte koncom minulého storočia si asi každý pod pojmom kolobežka predstavil hračku pre deti. Potom sa začali objavovať kolobežky pre dospelých, ale kto už by na nich jazdil? Chcelo to silnú baterku! Tá prišla len pred pár rokmi a na trhu sa objavili prvé elektrické kolobežky. Tie mali síce malú dojazdovú vzdialenosť, ale zato vysokú atraktivitu pre mladých. Predsa len novinka je novinka. Ako sa v mestách začali objavovať elektrickí kolobežkári, odrazu sa vyrojili aj odraznôžky a iné približovadlá.

V tomto článku sa nebudem venovať rôznym roztlčdržkám a rozmláťhlávkam, kde kaskadér ide na jednom elektrickom koliesku. Ani elektrickým kolobežkám – tie nevnímam ako šport. Sú skôr potenciálnym vábičom úrazov až skracovadlom života pre jazdca i okoloidúcich. Proste tento článok je neelektrický. Howgh!

Každopádne po mestách sa začalo jazdiť aj na kolobežkách a ľudia zbadali, že to je celkom praktická záležitosť. Je to predsa len rýchlejšie než chôdza a do práce sa tak prepravíte často efektívnejšie, než peši, alebo pomocou státia v zápche a následnom hľadaní parkovacieho miesta v aute.

V Bratislave nie je nič nezvyklé ísť do práce práve týmto dopravným prostriedkom. Jediná nevýhoda keď idem k zákazníkovi filmovať video je, že sa hodí prísť v riflách, nie úplne športovo.

Všimnite si v meste ľudí, ktorí športujú. Bežci, bicyklisti a neelektrickí kolobežkovia – nebývajú veľmi tuční. Samozrejme, že to nie je náhoda! Šport podporuje normálne proporcie tela. A platí to aj inak – normálne je hýbať sa. To len pasívny životný štýl a lenivosť z nás dokáže spraviť pripočítačisedov a facebookvaľačov. Potom bujnejú kypré tvary. A tiež: Ak si dám jazdu z centra Bratislavy do rakúskeho Kittsee a späť, tak to zaberie tak asi 4 hodiny aj so zástavkou v nákupáku. Tam sa dajú nabrať chutné celozrnné cestoviny. Počas takého výletu sa – nemaškrtí. Keby som rovnaký čas pozeral televízor, padli by za obeť mnohé maškrty. Aj pre toto je šport výhodný – ľahká aeróbna aktivita totiž mierne potláča hlad. Jednoducho skončíte a nie ste ani vyčerpaní, ani hladní tak, že by ste zjedli aj klince. Takže:

Kolobežkovanie JE vhodný šport na chudnutie

Už sme si tu viackrát písali, že chôdza je na chudnutie optimálny pohyb, pretože je takmer zadarmo, je bezpečná a fyziologicky prirodzená. Naproti tomu pri bicyklovaní môže byť zbytočne zaťažená chrbtica. Telo sa na bicykli okrem nôh zas až tak veľmi nehýbe (predsa len bicykel je pomerne sedavé zamestnanie nôh) a ešte je tu aj riziko zranenia. Zranenie na bicykli u tučného hrozí neúmerne viac, než u športovca. Dôvody sú v článku o stacionárnom bicykli.

Kolobežka potom predstavuje priestor medzi chôdzou a bicyklovaním. Samozrejme – nie elektrická. Tu hovorím o športovej činnosti, teda o odraznôžkach. Viem, keď idem po meste, často vidím pohľady mladších ľudí. Posudzujú, či som na elektrike (cool) alebo sa odrážam vlastnou silou (socka). Takže áno, som sociálny prípad. Nemám elektriku.

Ak teda budete o kolobežke uvažovať, asi ako prvé sa vám v hlave začnú rojiť rôzne problémy. Aké je to riziko, čo na to asi povedia vaši susedia a podobne. Tak si to prejdime.

Problém číslo 1: hmotnostný limit okolo 100 kíl

Absolútna väčšina bežných kolobežiek pre dospelých sa vyrába pre nosnosť do 100 kíl. To je pre obézneho občana komplikácia. Dajú sa síce kúpiť kolobežky s nosnosťou až do 150 kíl, ale tie sú často limitované výškou jazdca okolo 150 centimetrov. Pochopiť sa to dá. Predsa len položiť metrický cent na dva malé kolieska už predstavuje fyzikálny problém. Statika, bezpečnosť… Ono to za jazdy rôzne hŕka a vznikali by tlaky, ktoré by bežné (cenovo dostupné) materiály neudržali. Na druhej strane vyrobiť robustnú kolobežku, ktorá by to udržala by znamenalo, že bude pomaly tak ťažká ako jazdec… Na kolieskovanie teda budete musieť mať skôr nadváhu, ako veľkú obezitu.

Problém číslo 2: bezpečnosť

Podrobnejšie k tomu ešte aj neskôr, teraz len krátko. Kolobežku máme zafixovanú ako hračku pre deti a hračky predsa sú bezpečné. Práve toto je chyba v úvahe. Ak sa dospelý postaví na kolobežku a začne jazdiť rýchlo, je to iná rýchlosť a aj iná výška, z akej môže spadnúť. Preto odporúčam opatrnosť nielen pri výbere vhodnej kolobežky, ale aj pri jazde.

Ak už je reč o bezpečnosti: Vyberte si oblečenie, ktoré je skôr svietivé, ako pochmúrne. Už pár rokov je (pre mňa nepochopiteľná) móda obliekať sa do sivých a nevýrazných šiat. Mesto často vyzerá ako trestanecký láger zo širokouhlého filmu a ľudia ako keby chceli byť skôr maskovaní. Lenže širokouhlé filmy sú niečo iné, ako jazda na kolobežke. Pri nej je oveľa lepšie, ak vás je veľmi dobre vidieť!

Športové oblečenie si vyberte aj z vhodnej látky – vyrábajú sa rôzne materiály, ktoré ani v horúčave nebudú mokré, ak sa potíte. Poraďte sa v cyklistickej alebo bežeckej predajni. Hmmm. Spomínal som, že tento šport nie je veľmi drahý? Tak tu pozor! Oblečenie by mohlo koštovať viac, než samotná kolobežka – nenaleťte tomuto triku predajcov. Za dri-fit a podobné materiály nemusíte zacálovať 20 až 50 eur za jeden kus. V secondhandoch sa dajú kúpiť za jedno až dve eurá rovnaké veci. A prečo práve lacný second hand? Aj preto, že netreba furt vyrábať nové veci, ak staré môžu dobre poslúžiť. Navyše mám skúsenosť že práve tieto plastové športové materiály vedia byť aj veľmi nepríjemné na telo. Niektoré dokonca zapáchajú už po krátkej chvíli. Takže ako to riešiť? Kúpte si možno aj päť rôznych tričiek “neónovej” farby a za pár dní zistíte, že jedno vám sedí ako má, zo dve sú fajn, jedno nebudete mať radi a jedno asi vyhodíte. Stále ste na dobrej cene a budete v pohodlí. Nechcete kupovať v secondhande? Tak skočte koncom jesene do obchodu, možno bude výpredaj letných vecí.

Problém číslo 3: s kým a kam ísť

Veľa dospelých môže mať rozpaky z ničoho nič sa objaviť “pred svetom” na kolobežke. Nikdy necvičili, nikdy sa nehýbali a teraz TOTO? Proti tomuto strachu môže byť dobré, ak máte sparring partnera. Aj keby sa niekto pýtal, môžete vždy povedať “ideme s kamarátkou na výlet”. To je už niečo iné, ako keby ste mali ísť kolobežkovať len tak okolo domu bez konkrétneho cieľa. Štyridsiatnik, či päťdesiatniška by sa predsa len nemali poflakovať okolo domu na kolobežkách ako malé deti, ale robiť niečo užitočné. Či?

Motivačný kurz chudnutia

Prihláste sa na rýchlokurz chudnutia. E-mailom vám pripomeniem váš zámer a navrhnem, čo robiť. Dostanete aj e-knihu 100 tipov ako schudnúť. Kurz je zadarmo. 

Zasielanie kurzu sa dá kedykoľvek zrušiť. Podrobnosti o kurze sú tu… Informácie o ochrane osobných údajov nájdete tu.

Ak vás nezmotivuje tento kurz, ani kniha, tak sa pozrite do zrkadla. Niekedy to stačí.

Preto je výhodné ak si zorganizujete pár známych, ktorí by s vami šli jazdiť. Len by to mali byť ľudia ako vy

  1. Musia chcieť jazdiť bezpečne. Teda pomaly. Nedá sa kombinovať spoločnú jazdu tak, že vy budete na kolobežke a známa na bicykli.
  2. Ideálne aby boli štíhlejší, než vy. Inak vás budú lákať do každej pizzérie, kaviarne a cukrárne v okolí.
  3. Musia vás podporovať. Športovec si môže po jazde dať kofolu a nemal by vás vábiť, aby ste si dali aj vy.

Kde nájsť sparring partnerov? Môžete navštíviť kolobežkárske diskusné fóra, alebo diskusné skupiny na Facebooku. Poradia vám.

  • Ak ste v Bratislave, môžete sa pridať do skupiny Výlety v Bratislave, tú som založil ja a čas ukáže, či sa ujme. Často chodíme na kolobežke, alebo peši do blízkeho okolia.
  • Kolobežkári v Bratislave je skupina, kde sa môžete prihlásiť.
  • Alebo navštívte skupinu Kolobežky SK, tá sa ale viac špecializuje na veľkokolieskové (nafukovacie) športové kolobežky. Tu nájdete športovcov, ktorí dokážu poradiť. Mnohí dokážu prejsť 100 kilometrov ako jazdu rovnako ľahko, ako ľahko som ja kedysi dávno zjedol celú bublaninu na posedenie.
  • Skupina Športové kolobežky je vhodná pre tých čo to myslíte vážne a športovo – tu nájdete tipy na súťaže, preteky a maratóny.

Jednoducho osamote jazdiť nie je až tak príjemné, ako keď sa dvaja a viacerí vyberiete niekam na výlet.

Problém číslo 4: akú kolobežku si vybrať a čo to stojí

Kolobežkovanie je šport, ktorý sa dá začať s relatívne nízkou investíciou.

  • Podobne ako pri chôdzi potrebujete tenisky trocha lepšie, než najlacnejšie. Na kolobežku to naozaj nemusia byť špičkové tenisky.
  • Rukavice. Odporúčam v každom prípade používať rukavice. Buď také, ktoré sú určené pre bicyklistov, alebo kulturistov. Ak spadnete, aspoň trocha to zmierni odreniny. A pri dlhšej jazde nebudete mať na prstoch otlaky.
  • Chrániče kolien, lakťov… Hmm. Toto je problém. V ideálnom svete by ste ich nosiť mali – nikdy neviete čo sa stane – a ste na zemi. Lenže s chráničmi sa nebudete cítiť dobre. Každý bude po vás pozerať že ako ste vybavení – prečo také ťažké zaodenie k malej kolobežke.
  • Prilba. To isté ako pri chráničoch. Úrazy hlavy môžu byť vážne a prilba pred nimi významne chráni. Na elektrickej kolobežke by som povedal, že to je pokus o sebevraždu nevziať si ju. Na malej odraznôžke zas prilba vyzerá predsa len akosi čudne a asi si ju teda nenasadíte. Pri vyššej rýchlosti sa to však môže vypomstiť – stačí len raz. Ak sa pre prilbu rozhodnete, dostať špeciálne pre kolobežkárov. Tu sa totiž riešia iné pády, ako u bicyklistov.

Takže čo si nasadíte ponechám na vaše rozhodnutie. Tým nákup končí a môžete sa vybrať na prvú jazdu.

Aha… Ešte sme nekúpili kolobežku. Skoro som zabudol. Konkrétne modely tu rozmazávať nechcem, na trhu je každú chvíľu niečo iné. Dám vám len pár tipov, ktoré môžu napomôcť.

  1. Skôr než začnete, skúste si kolobežku najskôr od niekoho požičať a vyskúšať. Či vás to vôbec baví, či nemáte nejaké bolesti a podobne.
  2. Ujasnite si, či vôbec máte kde jazdiť. Podľa terénu vyberiete aj druh kolobežky.
  3. Pred nákupom sa poraďte s lekárom, či nemáte nejaké zdravotné ťažkosti, ktoré by bránili v kolobežkovaní.

Dosť pravdepodobne sa potom pri nákupe kolobežky dostanete k takýmto cenovým hladinám:

  • okolo 100 až 150 eur skladacia, menšia bežná kolobežka (malé kolesá, nenafukovacie)
  • do 500 eur skladacia alebo kvalitná športová (veľké kolesá, nafukovacie)
  • nad 500 eur vyššie triedy športových kolobežiek

Takže toto je odhad, čo za kolobežkovanie zaplatíte. Podrobnejšie k výberu napíšem za chvíľu.

V tomto videu rozprávam časť z tohto článku na hrádzi v Bratislave, pekný výlet z Petržalky do Čunova.

Ako jazdiť a ako chudnúť na kolobežke

Pri jazde na kolobežke sa zapojí nečakane veľa svalov. Všade sa na prvú dobrú dočítate, že zapájate zadok, stehná ale trocha aj brušné svalstvo. Kolobežkovanie to sú vlastne tak trochu veľmi skrátené drepy na jednej nohe kombinované zakopávaním.

Námaha pri jazde spôsobí, že sa najmä pri prvých jazdách asi aj zadýchate a to je ideálne aj pri chudnutí. Neskôr budete mať dobrú kondíciu a asi sa vám prestane dariť udržať potrebnú tepovú frekvenciu. To pre chudnutie nie je síce ideálna správa, ale poďme sa dohodnúť, že netreba všetko hrotiť. Proste kolobežkujte tak trocha pre radosť. Ak si dáte 2 či 4 hodiny príjemnej jazdy len v mierne navýšenej tepovej frekvencii, je to skvelé.

Získate tak ľahké aeróbne cvičenie, ktoré je príjemné a trvá dlho. Neriešte, že by ste potrebovali možno o 10 tepov viac. No a čo? Jazdu si uštedrite ako dávku relaxácie s miernou námahou svalov. Možno schudnete len pár gramov. Ale ste na vytrvalostnom pohybe a vetráte si možno aj hlavu. Užite si jazdu a pokoj.

Samozrejme – žiadna kofola ani pivo pri chudnutí! Používajte vodu.

Je to vytrvalostný  šport

Ak kolobežku nepoužívate ako približovadlo, asi pôjdete jazdiť na dlhšie trate. Odporúčam, aby ste začali vždy len krátko a na bezpečnom teréne. Akokoľvek dobre sa cítite, dajte si na prvé jazdy len krátku trať a pomalú rýchlosť. Prejde pár týždňov a zlepšíte sa.

Nikdy nechoďte na kolieskach unavení. V stave únavy sa robí najviac chýb. Viac o tom neskôr. Jednoducho ak ste unavení a smädní, telo sa mierne trasie a oveľa ľahšie spravíte chybu a z nej sa môže stať vážny úraz.

Ako nádejnému vytrvalostnému športovcovi :-) vám možno nejaký predavač bude prisahať že nutne potrebujete izotonický rehydratačný nápoj, alebo dokonca možno aj energetický zdroj. Takže tu prrr! Ak chudnete, tak si zapamätajte že vo chvíli, kedy sa vám žiada dať si trocha energie, alebo jontový nápoj, tak vaše telo práve začína ako energiu páliť aj tuk. To je to, čo ste chceli. Nezabite to tým, že dodáte telu cukor. To by chňaplo zas po cukre a tuk by nechalo tam kde je.

Niečo iné je, ak niekto ide z Bratislavy do Nových zámkov na športovej kolobežke. To je jazda na pol dňa pri 20 kilometrovej rýchlosti a tam už platia iné pravidlá hry na regeneráciu. Tam už by taká podpora zmysel mala. Ale to už je šport. Nie chudnutie.

Striedanie nôh

Veľmi dôležité je, aby ste striedali nohy. Snažte sa obidve nohy zaťažovať rovnocenne. Viem, pri dlhšej jazde vás únava donúti striedať to aj tak. Ale človek má aj tak tendenciu jednu nohu uprednostňovať ako odrážaciu a jednu ako stojacu. Ak na to prídete, ihneď vystriedajte! Alebo si dávajte časové či vzdialenostné ciele a tam vždy striedajte nohy.

Inak by sa vám mohlo začať nerovnomerne vyvíjať svalstvo a to by zas viedlo k ešte väčšiemu uprednostňovaniu tej jednej strany. Takže meňte to vedome, cielene a zámerne čo najpravidelnejšie.

Kĺby

Mnoho obéznych má problém s kĺbmi. Vysoká nadhmotnosť + nevhodná strava = zápal. Na to vám pomôže jesť podľa môjho jedálnička na chudnutie, alebo siahnite po prevažne vegetariánskej strave. Preč mliečne výrobky, preč mäso. Zakrátko sa kĺby začnú lepšiť.

Na kolobežke je záťaž kĺbov nízka, ale tu myslite na dve veci:

  1. Malé kolieska + zlý povrch = intenzívne trasenie. Nič pre kĺby. Taká jazda vám môže stav ešte zhoršiť. Ak sú problémy, musíte jazdiť na veľkej športovej kolobežke s nafukovacími kolesami.
  2. Odrazová noha môže byť zaťažená v členku, stojná v kolene aj v bedrovom kĺbe. Uistite sa, či vám to nespôsobuje ťažkosti. Ak vás niečo bolí, radšej nejazdite.

Ak máte problémy s kĺbmi, asi lepší prostriedok bude športová kolobežka s väčšími a nafukovacími kolieskami. Plus pomalá rekreačná jazda aby záťaž bola čo najmenšia.

Kolobežka pri bolestiach chrbtice?

Ja za dôležitú vec považujem to, že sa veľkú časť jazdy pracuje aj s malými svalmi, ktoré majú na starosti stabilizáciu. Predsa len je to tak trocha balančné cvičenie a to je pre zdravých vždy dobrá vec. Horšie to môže byť ak máte zranenie chrbtice, či vyskočenú platničku. Vtedy si musíte dať najskôr do poriadku svoje zranenie a až potom môžete začať kolobežkovať. Vzhľadom na pomerne bohaté pohyby v oblasti panvy však môžete počítať s tým, že túto oblasť pekne rozhýbete a to môže prispieť aj k liečbe bolesti chrbta. V každom takom prípade však jazdenie konzultujte so svojim lekárom, alebo fyzioterapeutom.

Ak máte stuhnutý chrbát, alebo ste už mávali bolesti v tej oblasti, môžete spozorovať, že po začatí jazdenia sa v tej oblasti môže objaviť trocha zvýšená bolestivosť. To je častý sprievodný jav ktorý po pár jazdách odoznie. Inými slovami – na začiatku je istá mierna bolesť napríklad po jazde v poriadku. Nemalo by to bolieť pri jazde. Po pár dňoch jazdenia by ale bolesť mala potichu zmiznúť a vtedy viete, že všetko je OK. Ak by nemizla, alebo sa zhoršovala, choďte s tým k lekárovi a dovtedy nejazdite.

Kolobežkovanie a inkontinencia

U žien býva častejší problém s panvovým dnom. Ak tá oblasť nie je v poriadku, objavujú sa problémy s neudržaním moču napríklad pri smiechu, alebo kašli. Ak stav pretrváva dlhšie, môže to prerásť k rôznym nepríjemným infekciám. Preto sa odporúča cvičiť rôzne cviky, ktoré pomáhajú spevniť panvové dno. Často sú to kegelove cviky, alebo SM systém doktora Smíška.

Je tu však kolobežkovanie! Hneď ako najazdíte niekoľko desiatok (skôr malé stovky) kilometrov, asi si všimnete, že sa vám prestanú stávať rôzne nechcené nehody spojené s únikom moču, napríklad pri skákaní na švihale. keď budete mať miernu kondíciu, tak pomerne ľahko dáte na dobrej kolobežke a trati aj 20 kilometrov – znie to hrozivo, ale ide to ľahko. Zo 10 takých výletov a máte 200 kilometrov. V tom čase by ste už mohli pozorovať rozdiel.

Vyberáme si kolobežku

Na trhu je veľký výber a keď prídete do obchodu budete mať pocit že výber je rozsiahly. Opak je pravdou! Nájsť si DOBRÚ kolobežku je dosť veľký problém. My si totiž vyberieme také kritériá, ktoré sú aj pre výrobcov pomerne náročné.  Ak by som to veľmi zjednodušil, v predaji sú kolobežky týchto druhov:

  1. Freestyle kolobežky sú maličké, s miniatúrnym kolieskom. Sú určené pre hazardérov, adrenalínový šport a nebudeme sa im venovať. Na naše účely sú nepoužiteľné a pre zdravie zbytočne nebezpečné.
  2. Na obrázku číslo 2 je asi jedna z najlepších kolobežiek z obdobia 2019 (Decathlon Town 9 EF titán OXELO) ktorá bola neskôr nahradená podobnou verziou v roku 2020 (Decathlon Town 9 EF V2). V meste ich vidím často, takže nie je to len môj názor, že je to jedna z dobrých volieb. Kolieska majú priemer 20 centimetrov čo je akési rozumné minimum.
  3. Na treťom obrázku je kolobežka NILS Extreme HM270 ktorá by v tejto triede mohla byť víťazom prtože má koliesko s priemerom 27 centimetrov a má vyššie riadenie. Je ale možné že ju budete chcieť dať pred používaním do servisu, aby na nej doladili ručnú brzdu, ktorá je najslabším miestom tejto kolobežky.
  4. Na štvorke je kolobežka značky Kostka. Tento výrobca je medzi skúsenými kolobežkami uznávaný a na dobrej trati spravíte ľahko desiatky kilometrov. Vzhľadom na nespratnosť všetkých športových kolobežiek (veľkosť je porovnateľná s bicyklom) sa horšie používajú v meste a okolí a v tomto článku sa im preto ani nevenujem. Ak sa však športová kolobežka dá pre vaše zámery použiť, je to jednoznačne ideálna voľba! Pohodlná jazda, výborné zvládnutie nerovností terénu, žiadne trasenie.

Máte teda prehľad aj s istým predvýberom. Nemám províziu z predaja ani odporúčania nejakej konkrétnej značky. Vyberal som podľa nasledujúcich kritérií – tie potrebujete aj vy skontrolovať, či sú v súlade s vašim športovým cieľom:

  • Hmotnosť kolobežky vás zaujíma. Ak ju máte dvíhať do autobusu, alebo auta, keď idete niekam po schodoch tak 6 kilová sa vám ponesie ľahšie, než 12 kilová.
  • Skladacia / neskladacia kolobežka – tu je voľba jasná. Ak sa dá, skladacia má výhodu pri presunoch mestskou dopravou. Aj v byte zaberie menej miesta. Overte si však, či sa dá zložiť za pár sekúnd. Nejaké zdĺhavé montovanie vás nebude baviť. A pozor! Dostať aj “skladacie” kolobežky, kde sa dá trocha sklopiť volant, ale fakticky to veci veľmi nepomôže.
  • Výška riaditiek je zásadná vec. Nižší človek si vyberie kolobežku hravo. Ale ak máte 180 centimetrov a viac, tak riaditká v bežnej výške okolo 93 centimetrov vám budú proklatě zatraceně nízko. (Tento parameter sa bude líšiť pre športovú kolobežku s veľkými kolieskami, na nej je trocha iná poloha tela pri jazde.)
  • Šírka riaditiek – niektoré kolobežky majú úzky úchop, ako to poznáte z freestyle kolobežiek – ruky sú takmer pri sebe. Vy chcete kolobežku s čo najširším uchopením, aby ste boli pri riadení presní. Ak má riaditko šírku 40 centimetrov a viac, budete spokojní a jazda bude bezpečná.
  • Veľkosť koliesok. Najskôr si vždy všimnite jednotky – niekedy sa uvádza v palcoch. Takže ak napíšem že 20 centimetrové sú absolútne minimum, je to v centimetroch. Väčšie kolieska sú lepšie, ale málo výrobcov ich vyrába. Aktuálne (2020) je to už vyššie uvedená kolobežka s 27 centimetrovým predným kolieskom a rozdiel pocítite v citeľne lepšej plynulosti jazdy – menej to trasie. To oceníte – dlhšia jazda na hrádzi trasie poriadne a pre kĺby to rozhodne nie je nič užitočné. S väčším kolieskom sa dá jazdiť lepšie, ale aj tak hrádzu nechceme – je plná kaskadérov a sebevrahov. Tiež nechceme športovať medzi bicyklistami posilnenými pivom.
  • Materiál koliesok bude asi PU. (Polyuretán) Ak sa dá vyberať, mäkší bude o niečo menej triasť. Nafukovacie kolieska v malom priemere okolo 25 centimetrov budú skôr pre namáhavú, než príjemnú jazdu. Lepšie sú nafukovacie kolesá s veľkým priemerom, ale tie nájdete len na veľkých kolobežkách. Ak sa športová kolobežka dá pre vaše zámery použiť, je to ideálna voľba!
  • Ložisko si tiež celkom nevyberiete, ale čím lepšie, tým lepšie. Zvyčajne kúpite ABEC 7 na slušných kolobežkách.
  • Odpruženie predného alebo aj zadného kolieska je príjemná vec, ale nie som si istý či to naozaj niečo odpruží ak sa na kolobežku postaví ťažší človek.
  • Brzdy – zadná brzda pätou je samozrejmosť u všetkých kolobežiek. Odporúčam ale, aby bola vyvedená aj ako ručná brzda – je to praktickejšie. Na lepších kolobežkách nájdete kotúčovú brzdu. Je výkonnejšia a bezpečnejšia aj v mokrom prostredí, ale na menšej kolobežke môže krvavo zavadzať.
  • Nosnosť  býva okolo 100 kíl. Výnimočne viac.
  • Dĺžka nášľapu je zaujímavá ak máte väčšie nohy – ak tam máte tesno, musíte na to myslieť aby ste sa nepotkli pri striedaní nôh.
  • Zlodeji kolobežiek. Takmer nakoniec ešte parameter – ako sa dá ten kus železa s plastom zamknúť? Ak ju chcete nechať pred obchodom, musíte ju zamknúť pred zlodejmi. A tu je druhýkrát reč o cene – ak sa dá, kúpte lacnejšiu aby ste nemuseli riešiť ostrahu. Ak vám niekto ukradne lacnú, nebude to tak boľavé. Navyše drahá je pre zlodejov atraktívnejšia.
  • Svetlá výška je zásadná vec. Pri PU kolieskach je skutočná, pretože kolieska nepružia. Pri gumových a veľkých kolieskach môže byť problém to, ak by ste šli po nerovnosti a koliesko pruží – môže sa relatívna svetlosť znížiť aj o 2 centimetre. Na PU kolobežke je svetlosť okolo 6 až 7 centimetrov v poriadku.

Tu sa zastavme. Aká výška nášľapu je od zeme nie je celkom zanedbateľná vec. Pri kolieskach PU je to menej kritické – sú tvrdé a výška okolo 6 centimetrov je (v Bratislave a iných mestách zúfalo zle vybavených pre kolobežkovanie) – dostatočná. Lenže akonáhle máte nafukovacie kolieska, tak narazíte na problém pružnosti.

Na rovnom povrchu je to celkom jedno – všetko je v poriadku.

Akonáhle sú na asfalte či ceste nejaké preliačeniny, začína vás to zaujímať. Tvrdé kolieska vám dávajú dobrú rezervu.

Nafukovacie a najmä podfúknuté koliesko však po prejdení cez prekážku zapruží a svetlá výška kolobežky sa na chvíľu zníži. To stačí na to, aby stredná časť kolobežky tvrdo dopadla na prekážku a celá kolobežka sa SKOKOVO zastaví. Vy letíte ďalej, priamo na hlavu, ruky asi nestihnete ani dať z volantu preč. Preto sú nafukovacie kolieska v meste istým rizikom a ak ich chcete, kúpte si kolobežku s vysokou svetlou výškou a dohliadnite, že kolieska budú riadne nafúknuté.

Tento problém môže byť vypuklý aj pri športovej kolobežke – tam sú kolieska ďalej od seba a ak na hrádzi bude zvlnený podklad (koreň vydúvajúci asfalt) tak sa môžete dostať “na plytčinu” a pri väčšej rýchlosti prilba môže rozhodnúť aj o živote a smrti. Alebo vážnom zranení.

Zranenia na kolobežkách

Tak, ako sa po mestách vyrojili kolobežkári (asi najmä elektrickí), tak celkom zákonite a predvídateľne stúpa aj počet zranení. Už som spomínal myšlienkovú pascu, pri ktorej nám kolobežkovanie pripadá ako bezpečný šport – veď kolobežkujú aj malé deti a väčšinou vidíme spokojných uháňajúcich dospelých.

Pravdou ale je, že kolobežka môže spôsobiť úraz aj pre jazdca aj pre toho, do koho jazdec nechtiac vrazí. Aj preto je zvláštne, že je možné, aby sa po chodníkoch preháňali elektrické kolobežky. Tu je totiž problém zákernejší:

  • Eektrická kolobežka je nečakane rýchla čo znamená že pri kolízii už sú v hre veľké sily a biomechanika nepustí. Zranenia môžu byť vážne.
  • Elektrická kolobežka je takmer nehlučná. Chodec netuší, že z ničoho nič okolo neho ide prefrngnúť nečakane rýchlo sa pohybujúci tichý objekt. Ak nečakane zmení smer chôdze, alebo niečo ukáže rukou, je tu kolízia.
  • Elektrická kolobežka je rýchlejšia, než sú normálne reakčné časy človeka. Aj keď niektoré kolízie sa dajú predvídať, ani tak nemusí náš reakčný čas stačiť na to, aby sme niečo ešte zmenili. Človek je “nastavený” na rýchlosti zhruba do 10 až 20 kilometrov pri behu. Vtedy sa ešte dá relatívne pružne reagovať na zmeny. Vo vyšších rýchlostiach už je dráha napríklad na brzdenie príliš dlhá a treba prirátať čas, kedy nervové impulzy stihnú spracovať problém a vyslať jeho riešenie do svalov, plus čas reakcie svalov.

Pri bežnej kolobežke máme menšie rýchlosti a to hrá v prospech bezpečnosti. Navyše PU kolieska dosť hrkocú a tak aj okoloidúci počuje, že sa k nemu niekto blíži. Ale nie ste bez rizika ani tu.

Zo štatistík v odbornej lekárskej literatúre (viz dole pod článkom) sa už dá povedať, čo je pri zraneniach najčastejší problém.

  • Skoro 40% úrazov sa týka hlavy. Ak sa kolobežka zastaví nečakane, letíte na hlavu a nič s tým nespravíte. Buď máte prilbu, alebo problém.
  • Vyše 20% prípadov sú zranenia nôh. Pády na kolená, nechcené zakopnutia o časť kolobežky a podobné veci.
  • Skoro 20% úrazov sa týka jadra tela. Stačí spadnúť na bok, alebo ak sa niečo stane s riaditkami.
  • Niečo cez 15% úrazov sa týka rúk – ak ich stihnete dať do obrannej polohy, aby ste neskončili na hlave.
  • 7% úrazov je polytrauma. To znamená, že zranených je naraz viacero častí tela – napríklad koleno, plece, odreté brucho a rozbitá hlava.
  • A teraz pozor! Tieto úrazy sú len špička ľadovca. To sú stavy, ktoré boli až tak vážne, že kolobežkár už šiel na pohotovosť, urgentný príjem, alebo do nemocnice. Nie sú tu zranenia, ktoré ošetril obvodný lekár, alebo si to zahojil kolobežkár sám. Rôzne odreniny, udreniny a iné menej vážne zranenia sa do žiadnej štatistiky nedostanú.
  • Polovica z prípadov v nemocnici bývajú rôzne zlomeniny, nie výnimočne ide o zlomeninu lebky čo je veľmi vážny stav, ktorý môže končiť invaliditou i úmrtím. V prípade úrazu hlavy a chrbtice hrozia doživotné neurologické následky.
  • Smrteľných prípadov je relatívne málo a takmer vždy ide v takom prípade o jazdca bez prilby.

Do takejto štatistiky sa nechcete dostať a preto noste prilbu a chrániče. Najmä ak jazdíte rýchlo.

Občas vidíme somárov, ktorí na elektrickej kolobežke idú po ceste medzi autami tridsiatkou. Tmavé oblečenie, niekedy dvaja blbci naraz na jednej kolobežke. Bez prilby a akejkoľvek úvahy o vlastnej budúcnosti. Viem, tu by prilba často nepomohla vôbec. Je to bezohľadný hazard nielen s vlastným životom, ale aj osudmi iných – predstavte si že kolobežkár spadne a šofér auta za ním ho zabije. Nechtiac. Ako sa ten šofér bude po zvyšok života cítiť? Čo ak pád spôsobí kolíziu viacerých áut? Preto sa mi pre elektrických kolobežkárov hľadajú krajšie slová. Elektrická kolobežka je fajn vec, ale nehodí sa na chodník, ani na cestu.

Takže niekoľko tipov k bezpečnosti:

  • Primeraná dávka pohybu!!! Toto je najjednoduchšie opatrenie proti úrazom. Ak si na prvú jazdu zvolíte 20 kilometrovú trať, už po 10 kilometroch budete dosť unavení. Nevadí – únava je fajn. Ale na kolobežke únava zvyšuje riziko chyby. Začnete menej presne riešiť problémy, potknete sa, nevyhnete sa prekážke a podobne. Najmä ku koncu jazdy už klesne sústredenie a pozornosť. To je najnebezpečnejšia chvíľa pre vaše zdravie. Preto jazdite primerane dlho a dávajte si primerané pauzy. Dôkladne dodržiavajte pitný režim. To je hlavná prevencia úrazov.
  • Prilba – odhaduje sa, že väčšinu prípadov z nemocnice kde bol úraz hlavy by prilba zachránila tak, že by človek možno nepotreboval ísť k lekárovi. Prilbu malo len asi 10% kolobežkárov, ktorí prišli na ošetrenie. V štatistike nie sú mnohé pády s prilbou, kedy kolobežkár len vstane a ide ďalej. Myslite na to pri rýchlej jazde.
  • Zrak – na kolobežke by nemali jazdiť ľudia s niektorými druhmi zrakového postihnutia. Ak máte najmä poruchy periférneho videnia, mali by ste jazdiť veľmi opatrne, alebo sa jazdy radšej vzdať. Ak nosíte okuliare, uistite sa, že vidíte aj do bokov. To sa týka aj niektorých druhov slnečných okuliarov. Ak nevidíte periférne, považujte sa za zrakovo znevýhodneného aj keby prekážkou bol “len” nezmyselný rámik hipsterských “brýlí”.
  • Samotná kolobežka – občas si pozrite stránky Slovenskej obchodnej inšpekcie, môže sa stať, že budete prekvapení ako veľa šmejdov z Číny sa tu predáva. Neviem či chcete riskovať že sa vám odlomí volant a skončíte napichnutí na tyči od riaditiek.
  • Veľkosť koliesok: čím sú menšie, tým vyššie je riziko zranenia. To je štatistika, nie môj názor. Ale je to logické – malé koliesko skokovo zastane na malej prekážke a ste na zemi.
  • Alkohol: Nie je potrebné nahliadnuť do zákonov. Všetci to vieme. Ku žiadnym kolieskam sa alkohol nehodí a odporúčam vám, aby ste si dali striktný zákaz akéhokoľvek pitia, ak idete jazdiť. Bodka.

Kde jazdiť?

V Bratislave by vás asi ako prvá napadla hrádza. Tá má však povrch postavený pre nafukovacie kolieska.

Takto vyzerá 27 centimetrové koliesko kolobežky na povrchu hrádze. Tie drobné kamienky spôsobia, že vám to bude hŕkať a triasť a taká jazda nie je príjemná.

Navyše človek si jazdu na hrádzi predstavuje nejako takto:

Lenže takto to vyzerá v pracovných dňoch a aj to len chvíľami. Inokedy je bežné že ľudia idú od seba v metrových odstupoch a miešajú sa tu bicyklisti, elektrickí kolobežkári, korčuliari, chodci… Vysoké i nízke rýchlosti v brownovsky dokonalom chaose, ktorý je priživovaný v miestnych napájadlách pivom i kofolou.

Preto pre jazdu kolobežkou je lepšie hľadať si trasy menej frekventované a s dobrým povrchom. Asfalt ktorý nie je každých 20 metrov prekladaný prasklinami, výtlkmi, jamami. Ak ste v Bratislave tak rýchlo zistíte, že stačí ísť za hranicu do Kittsee a ste na výbornom povrchu.

Takže nakoniec:

Nekolobežkujte veľa!

Teraz, keď som vás možno už aj trocha navnadil, hneď vás schladím. Kolobežkovanie zas nie je nejaká super ideálna športová aktivita, ktorú by ste mali vykonávať dlhodobo, ako hlavnú záťaž. Určite odporúčam, aby to pre vás bol jeden  rôznych druhov športu. No nie jediný.

Ak si dáte kolobežkový výlet, je to výborné a zajtra si dajte – niečo iné. Nech telo dostane čo najpestrejšie druhy záťaže.

Je dôležité, aby ste po záťaži dôkladne zregenerovali. Preto ďalší deň môžete ísť zas na prechádzku – chôdza je pre telo o niečo viac prirodzený pohyb. Našťastie toto odporúčanie bude riadené aj sezónou. V zime sa jazdiť nedá, keď prší tak tiež nie. Ak je priveľká horúčava, tak možno tiež vzdáte jazdu.

  • Prvé jazdy si dajte len zo dva – tri kilometre. To môžete robiť aj častejšie, aby ste sa dostali do formy.
  • Neskôr si môžete dať hodinku – dve jazdy. Raz až trikrát do týždňa. V tom zotrvajte až kým sa vám to máli.
  • Potom môžete ísť aj na niekoľkohodinpvý výlet, ale to už len tak raz či dva razy do týždňa.

Oveľa menej jazdite pri akýchkoľvek zdravotných problémoch s chrbticou či kĺbmi. Ak pri krátkej jazde nebude problém, skúste ju veľmi opatrne predĺžiť. A zas pozorujte, či je všetko v poriadku. Aj keby to pomalé navyšovanie tréningovej záťaže malo trvať aj pol roka, nevadí. Na dlhšie trate sa vyberte, až keď nadobudnete istotu, že je to bezpečné a že sa dokážete vrátiť.

A nakoniec ešte jeden argument, prečo to nepreháňať: ak počas jazdy cítite vibrácie, tak je to niekedy aj príjemné. Chvíľu to môže dokonca fajn osviežiť. No ak by vibrácie trvali niekoľko hodín v kuse, už to pre telo môže byť aj škodlivé. Nie raz som sa vrátil a miesta, ktoré sú najviac namáhané takpovediac “brneli”. Pri maratónskych jazdách potom môže mať kolobežkár dokonca aj niekoľko dní čudné pocity. Tak telo dáva signál, že by sme to nemali preháňať s tak jednostranným zaťažením. Nekolobežkujte “maratón”, ak nemáte dlhodobý tréning a najmä ak sú s tým spojené nejaké čudné pocity. Nech neskončíte na neurológii s hlavou zvesenou od zlých správ.

Športujeme totiž preto, aby sme boli zdravší. Nie preto aby sme riskovali.

Ďalšie tipy na čítanie:

Ďalšie informácie aj k bezpečnosti jazdy na kolobežkách

Ak sa Vám článok páčil,
a chceli by ste podporiť autora a tento web, môžete.
Zdieľajte tento článok, alebo si kúpte niektorú z kníh Mira Veselého.
Kliknite sem a vyberte si.

Miro Veselý

Miro Veselý

O autorovi článku: Zdravej výžive a chudnutiu sa venujem od roku 2004. Vydal som postupne niekoľko kníh o chudnutí. Najnovšia sa volá Jedálniček na chudnutie a sú v nej všetky potrebné informácie o chudnutí, ktoré čitateľ potrebuje na to, aby dosiahol výsledky. Pre tých, čo si knihu nechcú kúpiť je tu tento web. Nájdete tu informácie bezplatne. V článkoch a knihách vychádzam z poznatkov z klinickej obezitológie, odporúčaní WHO. Informácie priebežne konzultujem s lekármi aj fyzioterapeutmi a preto by malo byť bezpečné, ak sa nimi bude riadiť dospelý a zdravý, len obézny človek. Pred chudnutím je ale vhodné, aby ste sa vždy poradili aj so svojím lekárom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Najnovšie pridané

Pevná vôľa slabne vyčerpaním

Pevná vôľa je potrebná, ak chcete zhodiť brucho, zmeniť životný štýl, či začať cvičiť. Neraz nám to však nevyjde. Potom poviete, že nemáte pevnú vôlu.

Státie pri práci

Aj vás invalidizuje počítač a televízor? Tieto technické vymoženosti sa spravidla používajú posediačky. V súčasnosti sú tu už aj tablety a pri nich sa aj skvele leží. Lepšie

Obezita a COVID-19

Obezita je stav, ktorý výrazne zhoršuje riziká súvisiace s infekciou koronavírusu nového typu SARS-CoV-2. V tomto článku si povieme podrobnosti. Aj na tomto webe sme

Pohyb a jeho vplyv na chudnutie

Ja sám som chudol bez športu. Drasticky som obmedzil stravu len preto, aby sa moje pohodlie nenarušilo. V tom čase som proste rozhodol tak. Pohyb

Prečítajte si

Motivačný kurz chudnutia

Prihláste sa na rýchlokurz chudnutia. E-mailom vám pripomeniem váš zámer a navrhnem, čo robiť. Dostanete aj e-knihu 100 tipov ako schudnúť. Kurz je zadarmo.  

Zasielanie kurzu sa dá kedykoľvek zrušiť. Podrobnosti o kurze sú tu… Informácie o ochrane osobných údajov nájdete tu.

Ak vás nezmotivuje tento kurz, ani kniha, tak sa pozrite do zrkadla. Niekedy to stačí.